Huby a ich miesto vo výžive

Huby a ich významné miesto vo výžive

Hoci niektoré druhy húb je možné kúpiť v obchodoch počas celého roka, práve teraz prichádza sezóna hubárov. Príroda nám núka takmer neobmedzenú možnosť (ak poznáme tie správne miesta) zberu chutných, zdravých a najmä chemicky neošetrených spestrení nášho jedálnička.

Ak si huby nazbierame sami, môžeme si byť istí tým, že sú čerstvé, bez akýchkoľvek umelých aditív či genetických modifikácií a bonus navyše tvorí ich cena – stoja vás len pár hodín pobytu na čerstvom vzduchu v lese, pozorný zrak a určitý čas vopred venovaný atlasu húb.

V prípade, že ste hubár – začiatočník je vhodné ísť na „prvé rande“ s hubami v sprievode skúseného hubára, ktorý vám poradí nielen miesta, kde sa to hubami priam hemží, ale vás naučí aj správne techniky zbierania, čistenia, spracovania a skladovania húb. Zanietení hubári majú navyše v zásobe mnoho chutných receptov, ktoré sú zvyčajne veľmi jednoduché, takže ich zvládne pripraviť aj menej zručný kuchár.

Nutričný prínos húb spočíva práve v ich zložení a vysokom obsahu vlákniny. Huby obsahujú v priemere iba 25 kcal na 100g, čiže ich energetická hodnota je porovnateľná s nízkokalorickými druhmi zeleniny a ovocia.

Výhodou húb je ich variabilita pri príprave jedál. Môžu dodať jedlu špecifickú chuť, alebo naopak – môžu prijať chuť mnohých korenín a marinád. Dajú sa vyprážať, dusiť, variť, zapekať, grilovať, spracúvať na omáčky či ako príloha k mäsu. Obľúbené sú aj ako príloha na pizzu, či súčasť rizota. Hubová polievka sa pripravuje číra alebo krémová so smotanou, pričom oba druhy majú nezameniteľnú vôňu a chuť.

Zo zdravotného hľadiska je dôležitý obsah minerálov a niektorých špecifických látok v hubovom tkanive. Obsahujú približne 80 – 90 percent vody a veľmi málo sodíka, čo je výhodné pre liečbu nadváhy ale aj redukciu opuchov či predchádzanie zvýšenému tlaku, ktorému napomáha aj prítomnosť látky nazývanej potassium.

Obsah medi napomáha správnej funkciu srdcovo-cievnej sústavy a vysoký obsah antioxidantov (najmä riboflavín, niacín a selén) bojuje proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú degradáciu buniek a sú považované za jeden z faktorov vzniku rakoviny.

Najobľúbenejšie druhy húb u nás sú šampiňóny (ktoré sa dokonca dajú vypestovať aj doma), hliva ustricová, hríb dubový, kuriatko jedlé,

Šampiňónová praženica so syrom s modrou plesňou

3 väčšie šampiňóny (určené na grilovanie) 2 vajíčka 30g syru s modrou plesňou (Niva, Roquefort) Rastlinný olej, čierne mleté korenie, soľ

Šampiňóny očistíme od nečistôt vlhkou handričkou alebo kefkou a nakrájame pozdĺžne na tenké pásiky. Na panvici rozohrejeme asi 1 PL oleja, na ktorý nasypeme pokrájané šampiňóny. Posolíme, okoreníme, premiešame a zakryjeme pokrievkou.

Dusíme približne 5 – 7 minút, občas premiešame. Na udusené šampiňóny vyklepneme 2 vajcia, necháme chvíľku zapiecť (kým bielok obelie), a až potom zamiešame (týmto postupom dosiahneme pekne oddelený bielok a žĺtok – nielen estetický ale najmä chuťový efekt).

Syr s modrou plesňou nastrúhame (prípadne pomrvíme prstami) a nasypeme na horúcu praženicu. Podávame teplé s čerstvým bielym pečivom. Jedlo je však chutné aj bez pečiva (napríklad v prípade nízkosacharidovej stravy, celá porcia bez pečiva obsahuje približne 4 až 5g sacharidov).

Foto zdroj: thinkstock