Je dobre známym faktom, že vyššie hladiny kortizolu sú spojené s rizikom ukladania telesných tukov a straty svalovej hmoty. No ani príliš nízke hladiny tohto hormónu nie sú ničím vítaným, keďže tie môžu byť zodpovedné napríklad za stavy chronickej únavy.
Kortizol a stres
Kortizol je steroidný hormón patriaci do skupiny glukokortikoidov, ktorý je produkovaný v kôre nadobličiek ako odpoveď na fyzický a emočný stres (odtiaľ je aj jeho označenie stresový hormón). Jeho hlavou funkciou je zvyšovanie celkovej pohotovosti pri záťažových situáciách, stresových situáciách a zúčastňovanie sa na obranných reakciách organizmu. Denná produkcia kortizolu je približne 15 – 30 mg s tým, že ráno sú jeho hodnoty najvyššie a neskoro večer resp. v noci sú najnižšie.
Schopnosť reagovať na stres je v jeho prípade skutočne zaujímavá. Kortizol totiž pomáha organizmu vyrovnávať sa so stresovým pôsobením tak, že dokáže prispieť k ukončeniu alebo čiastočnému zastaveniu aktuálne nepotrebných funkcií, medzi ktoré môže patriť aj reprodukčný systém alebo imunitný systém. Urobí to za cieľom, aby podporil telo v presmerovaní všetkej energie na vyrovnanie sa so vzniknutým stresom.
Keď je stresu priveľa
Naše súčasné životy môžu byť plné stresu a práve tu nastáva problém, keď sa tieto funkcie kortizolu dostávajú k slovu čoraz častejšie. Účinky tohto hormónu rezultujú cez viaceré systémy jeho pôsobenia k pomerne značným zmenám v hladinách krvného cukru. Problémom je aj spomenuté oslabenie funkcií imunitného systému, čo je tiež odpoveďou na otázku, prečo sú ľudia konštantne vystavení stresu aj častejšie chorí.
Vysoké hladiny kortizolu vplývajú zle aj na svaly a kosti. V takomto prípade je potlačená schopnosť svalových buniek prijímať aminokyseliny a tiež je potlačená schopnosť formovania kostného tkaniva a znížená absorpcia vápnika.
Medzi ďalšie problémy, ktoré sú spojené s neprimeranými hladinami kortizolu, môžeme zaradiť vysoký krvný tlak, antidiuretický účinok, problémy s produkciou thyroidných hormónov, zníženie funkcií reprodukčného systému a pokles testosterónu, zhoršené trávenie a rôzne iné ťažkosti.
Ak sú hladiny kortizolu nadmerne zvýšené a je to takto počas dlhšieho obdobia, môžeme to prirovnať k mechanizmu vytvorenia inzulínovej rezistencie. Ak dovolíte fyzickému a emočnému stresu, aby ubližoval vášmu organizmu príliš dlho, je možné, že sa s tým po istom čase už sám nebude vedieť vyrovnať.
Prirodzená produkcia kortizolu môže byť potom napríklad nedostatočná alebo pretočená (vysoká v noci, nízka ráno). Systém pôsobenia tohto hormónu je komplikovaný, no pre športovca veľmi podstatný, keďže priamo aj nepriamo ovplyvňuje jeho výkon a hormonálne prostredie.
Zapamätajte si teda, že by ste mali obmedziť stresové faktory vo svojom živote a vyvarovať sa aspoň tým zbytočným, ktorým sa v skutočnosti vystavovať ani nemusíte.
Foto zdroj: thinkstock
