Ochorenie s názvom laterálna epikondylitída, hovorovo pomenované aj tenisový lakeť, vás môže kedykoľvek nepríjemne prekvapiť. Týka sa nielen tenistov, dokonca nielen športovcov, ale aj bežných ľudí, ktorí robia opakované monotónne pohyby predlaktím. V ohrození sú teda aj rôzne profesie ako tesár, stolár, stavbár, ale aj maliar, ľudia pracujúci manuálne v pásovej výrobe alebo upratovačky.
 |
Toto ochorenie sa v priebehu života vyskytne približne u troch štvrtín populácie. Z toho približne rovnakú časť tvoria muži aj ženy. Avšak z celkového počtu je priamo diagnostikovaných približne len päť percent prípadov, pretože ostatní sa spoliehajú na to, že bolesť prejde a lekára nenavštívia.
Tenisový lakeť sa zväčša vyvíja na dominantnej ruke (u pravákov je to pravá ruka, u ľavákov ľavá) – bolesť postupom času silnie. Sú však aj prípady, kedy sa prudká bolesť prihlási nečakane. Svoje ľudové pomenovanie toto ochorenie dostalo podľa toho, že najčastejšie ním trpia tenisti, pretože opakovane hrajú bekhendom, ktorý veľmi namáha väzivové úpony predlaktia.
A tu sa dostávame k samotnej podstate tohto ochorenia. Príčinou bolesti je zápal šľachy ktorá pripája sval s názvom extensor carpi radialis brevis k bočnému výbežku ramennej kosti. Presné príčiny vzniku tohto zápalu nie sú známe, no predpokladá sa, že ho zapríčiňujú mikrotrhlinky v šľache, ktoré vznikajú následkom preťaženia.
Pomenovanie tenisový lakeť však zahŕňa nielen zápal, ale komplexný stav degenerácie ako výsledok prehnaného používania vyššie spomenutého svalu predlaktia. Neliečený stav môže viesť až k takej fáze, v ktorej postihnutý nie je schopný uchopiť predmet, otvoriť fľašu, pracovať plnohodnotne s počítačom či písať perom.
Aké sú príznaky alebo kedy by ste určite mali zájsť za lekárom? Ak sa bolesť lakťa objavuje pravidelne v noci a počas odpočinku, pretrváva nepretržite niekoľko dní, zníži sa vaša schopnosť zaťať päsť a vystrieť ruku, lakeť opúcha alebo sa začnú zjavovať útvary podobné jazvám alebo škrabancom v okolí kĺbu. Liečba tohto nepríjemného ochorenia bohužiaľ zvyčajne trvá niekoľko týždňov až mesiacov, počas ktorých treba namáhanie postihnutej ruky znížiť na minimum.
Liečenie je individuálne a skúsenosti lekárov aj postihnutých ukazujú, že každému pomáha niečo iné. Medzi najčastejšie liečebné postupy patrí kľudový režim lakťa, podávanie protizápalových liekov (antiflogistiká), pichanie obstrekov s obsahom steroidov či elektroliečba.
Medzi alternatívnejšie (ale často účinné) postupy patrí akupunktúra, biolampa, rôzne homeopatické krémy či reflexné masáže a zábaly. Často sa odporúča ortéza (spevňujúca bandáž) na mieru, ktorá uchová lakeť v pokoji a zabráni nadmernému pohybu počas liečby aj pri bežných činnostiach.
Efektívne sú aj rôzne jednoduché cvičenia, ktoré by však nemali spôsobovať bolesť a mali by byť vykonávané s mierou a maximálnou opatrnosťou. Osobitnou pomôckou pri rehabilitácii je tzv. Thera band FlexBar.
Poslednou možnosťou, ktorá sa však spravidla odporúča až vtedy, keď ostatné liečebné metódy zlyhajú, je chirurgická operácia. Operácia sa vykonáva s jedným z týchto dvoch cieľov – buď sa odstráni časť postihnutého väziva, alebo sa vnútorne podporia prirodzené hojivé procesy stimulovaním prítoku krvi do postihnutej oblasti. Operácia je účinná u 80 – 90 % pacientov, u zvyšných postihnutých sa po zlyhaní chirurgického riešenia zisťujú ďalšie potenciálne zdroje bolesti lakťa.
Foto zdroj: thinkstock
