Princíp autogénneho tréningu vychádza z predpokladu, že ak nie sú uvoľnené svaly, nemôže byť uvoľnená ani myseľ. Rovnaký princíp funguje aj obrátene, a je ho možné uplatniť aj v športe. Znamená to, že ak človek neovláda svoju myseľ, telo ostáva strnulé a neschopné podania maximálneho výkonu.
 |
Vykonávať šport a súťažiť, neznamená preto len tvrdo trénovať. Systematický tréning je významným predpokladom dosiahnutia dobrého športového výkonu, no bez tréningu „hlavy“ sa ľahko môže stať, že akékoľvek tréningové úsilie vyjde nazmar. V tomto prípade dokáže človek opakovane podávať na tréningu vysoké výkony, ale v čase pretekov už nie. Môže to byť spôsobené práve tým, že na tréningu sú myseľ a telo uvoľnené, pretože o nič významné nejde, kým pretek už predstavuje veľký stres.
Veľkú výhodu tak v športe rovnako ako aj v živote majú ľudia, ktorí dokážu rýchlo relaxovať a negatívne stresové podnety účinne eliminovať bez toho, aby sa v tele sumovali ich následky. Schopnosť človeka byť „v pohode“ a nenechať sa len tak vyviesť z miery má vplyv na duševný ako aj telesný výkon. Zaujímavý je aj fakt, že takýto ľudia žijú spravidla dlhšie.
Za otca autogénneho tréningu je považovaný nemecký neurológ Johannes. H. Schultz. Existuje však viac autorov (E. Jakobs, W.Reich, K. Thomas atď.), ktorí sa touto problematikou tiež zaoberali. Výhodu, ktorú prináša autogénny tréning pre športovca je prehĺbenie regenerácie, uvoľnenie svalstva a mysle, zvýšená kontrola nad svojím telom, väčšia trpezlivosť a schopnosť eliminovať vonkajšie rušivé vplyvy, znižujúce výkonnosť.
Autogénny tréning predstavuje systematický nácvik zameraný na rozvoj schopností navodiť si stav príjemného a hlbokého uvoľnenia. Aby bolo možné autogénny tréning využívať, je potrebné mať k nemu otvorený a pozitívny vzťah. Ďalším z dôležitých predpokladov je kľudné prostredie a sústredenie sa. Človek sa ponorí hlbšie do seba a zoslabuje reakcie na vonkajšie podnety.
Schultzov autogénny tréning sa delí na dve časti – nižší a vyšší stupeň. Spravidla sa v športe uplatňuje len stupeň nižší. Doba cvičenia sú 2 minúty 2 krát za deň. V priebehu 3 až 4 týždňov sa čas cvičenia predlžuje asi na 10 minút. Cvičenia sa vykonávajú najčastejšie v ľahu na chrbáte, alebo v sede s opretým chrbtom a hlavou.
-
Pocit tiaže (uvoľnenia svalov): Po navodení pocitu pokoja sa športovec sústredí na uvoľnenie svojej dominantnej ruky. Pri správnom vykonávaní v nej športovec získava pocit tiaže. Človek využíva pritom formulku ako napríklad „moja pravá ruka je ťažká…“, ktorú si v duchu opakuje a poddáva sa jej. Po dosiahnutí tohto pocitu je možné rovnaký pocit preniesť aj do ostatných častí tela. Pre odvolanie tiaže a návrat do stavu bdelosti sa využíva napnutie časti tela, v ktorej bola tiaž pociťovaná. Je to dôležité, aby pocity neostávali po ukončení cvičenia.
-
Pocit tepla je druhým cvičením, ktoré plynulo naväzuje na pociťovanie tiaže. Opäť sa využívajú formulky ako „moja pravá ruka je teplá…“. Po úspešnom nacvičení športovec dokáže pociťovať teplo v ktorejkoľvek časti svojho tela. Výnimku tvorí hlava, ktorú sa odporúča vynechať, pretože vzniknutý nával do hlavy nemusí byť príjemný. Teplo ktoré takto človek pociťuje nie je len „v mysli“, ale dá sa hmatateľne zmerať. Je výsledkom rozšírenia ciev a väčšieho prekrvenia.
-
Regulácia srdcovej činnosti. Využíva sa vnútorný povel „moje srdce bije kľudne a silno…“. Rovnako je možné využiť aj formulky k navodeniu zrýchleného tepu.
-
Koncentrácia a dýchanie je predmetom štvrtého cvičenia. – „dýchanie je kľudné…“
-
Koncentrácia na brušné orgány. Cvičiaci využíva vnútorný hlas ako „brucho je teplé…“ a snaží sa vyvolať pocit tepla v nadbrušku. Toto miesto (plexus solaris) predstavuje najväčšiu koncentráciu vegetatívnych nervov tejto oblasti.
-
Koncentrácia na oblasť hlavy sa uplatňuje pri uvoľňovaní svalstva tváre.
Foto zdroj: thinkstock
