U človeka s bežnými prekonanými chorobami nie je žiadna prekážka v absolvovaní liečby chladom. Relatívne kontraindikácie sú vek na 65 rokov, prekonaná embólia pľúc, zvýšená potivosť. Po prebehnutí horeuvedených vyšetrení môže nasledovať samotný vstup do komory. Každí je poučený o nevyhnutnosti dôkladného poutierania uterákom kvôli odstráneniu potu, vzhľadom k tomu, že v kryokomore okamžite dochádza na povrchu tela k vytvoreniu kryštálov ladu čo spôsobuje u niekoho prudký pocit chladu. Každí je informovaný o nevyhnutnosti pomalého plytkého dýchania cez masku ktorá je povinnou častou výbavy ktorá spočíva v drevákoch, rukaviciach, ponožkách, čelenkou cez uši a krátkymi bavlnenými nohavicami u mužov a plavkami, resp. krátkymi nohavicami u žien. Takto oblečení po poučení s doprevádzaním sprievodného personálu vchádzajú do predsiene komory, ktorá slúži ako adaptačná miestnosť – teplota tu dosahuje hodnotu -60°C. Po krátkej adaptácii sa prechádza do hlavnej komory, kde sa teplota pohybuje v rozsahu –120 až –140°C. Pobyt v tejto komore sa pohybuje časovo 2-3 minúty. Počas pobytu sa doporučuje pomalá chôdza, väčšinou do kruhu, kde odvážnejší môžu medzi sebou aj komunikovať, poprípade aj v podrepe zistiť, že je pomerne značný rozdiel medzi teplotou pri strope komory a jej podlahou. Počas celého procesu pobytu v komore sú vzájomne vo vizuálnom kontakte pacienti s obsluhujúcim personálom či už priamo vizuálnym kontaktom cez okno komory čo je po psychickej stránke podstatne lepšie ako sledovanie cez kamerový systém. Priamy kontakt s prípadnou potrebnou pomocou je po psychickej stránke podstatne lepší. Vodná para z vydychovaného vzduchu sa mení na ľadový prach, ktorý padá k podlahe. Bezpečnosť pobytu je zaistená kontaktom a obojstranným sledovaním sa s osobou za sklom, ale aj bezpečnostnými dverami ktoré sa otvárajú na minimálny tlak. Vo všeobecnosti počas pobytu v komore väčšinou nikto nepociťuje chlad, skôr sa jedná o pocit jemného pálenia a tupého bodania v odkrytých častiach tela. Výstižná je definícia tzv. „chladné pálenie“. Po opustení komory väčšina „pacientov“ udáva pocit zníženia napätia, uspokojenie, iní hovoria o relaxe, o pocite sviežosti a fyzického uvoľnenia. Miznú pocity bolesti, pocity únavy aj keď často boli pred vstupom do komory podstatne silné. Tieto pocity pretrvávajú niekoľko hodín, niekedy aj dlhšie. Druhým javom ktorý je potrebné zdôrazniť je pocit tepla čo je prirodzené, pretože rozdiel teploty medzi komorou a teplotou v miestnosti kde sa nachádzajú po vystúpení z chladu je 150°C .Tento pocit možno pripísať prudkému rozšíreniu povrchových ciev a tým výraznému prekrveniu kože, ktoré je často sledovateľné aj pohľadom zmenou sfarbenia kože- začervenanie až mierne fialový nádych sfarbenia pokožky, ktorý je samozrejme len prechodný, postupne koža nadobudne pôvodnú farbu.
 |
Zákrok ochladzovania celého tela u nikoho nespôsobuje žiadny obehový následok v zmysle zmeny krvného tlaku, zmeny srdcovej frekvencie, zmenu teploty jednotlivých orgánov v tele, nemenia sa ani parametre krvného obehu v životne dôležitých orgánoch. Dá sa povedať, že celková kryoterapia nemení funkciu zdravého, ale ani čiastočne postihnutého srdca. Dýchacie problémy v extrémnom chlade sú minimálne, pri zachovaní doporučení o spôsobe dýchania ani pacienti s ľahkou formou astmy, ktorá sa tiež dá liečiť uvedenou liečbou neudávali žiadne obtiaže, ba práve naopak udávali pocit ľahkého a slobodného dýchania. Treba však upozorniť, že všetci ktorí absolvujú liečebný proces v kryokomore sú po oboznámení povinný vyjadriť svoj súhlas ne liečenie v komore. Po pobyte v kryokomore si „pacienti“ uvedomujú pocit úplného zníženia napätia a upokojenie, sviežosť a pocit fyzického uvoľnenia. Miznú všetky bolestivé stavy a pocit únavy. Niektorí pociťujú pocit blaženosti a eufórie. Sú známe stavy, keď organizmus dlhodobo vystavený chladu sa s týmto stresom vyrovnáva tak, že postihnutý si ani neuvedomuje vplyv chladu ani nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí pri dlhšom pôsobení nepriaznivých vplyvov na organizmus. Z histórie sú známe fakty že počas krutých mrazov sa vojaci dostávali do akejsi eufórie. Popisujú sa stavy u ľudí ktorých zachránili pred zamrznutím že mali živé a farebné sny. Dnes je na to jednoduché vysvetlenie – organizmus na stres ktorý naň pôsobí reaguje okrem iného aj vyplavovaním látok, ktoré majú následky stresu likvidovať. Sú to hormóny – endorfíny známe aj ako hormóny šťastia ktoré majú niekoľkonásobne silnejší efekt ako napríklad morfium, katecholamíny a kortizol – toto sú látky ktoré sa objektívne dajú laboratórne v organizme zmerať a majú za následok aj pocity, ktoré majú ľudia po absolvovaní procedúry v kryokomore. Nehovoriac ešte o iných hormónoch ktoré iste budú zaujímavé v športovej oblasti. Veď opakovaným pobytom v kryokomore, čo je aj vedecky a prakticky dokázané dochádza napr. k zvýšeniu hladiny testosteronu čo je pre športovcov značne významný hormón až na hranicu dopingových hodnôt a preto pobyt a regenerácia v kryokomore musí byť u športovcom pod lekárskym dozorom. Aj pri pobyte v extrémne chladnom prostredí sa organizmus vyrovnáva s pôsobením vonkajšieho prostredia tak, že prakticky sa vnútorná telesná teplota nemení, počas pobytu v kryokomore bola teplota meraná v športovcov v dutine ústnej v rozmedzí 36-37,2°C. Pobyt v kryokomore teda nevedie k hypotermii- t.j. k podchladeniu.
Foto zdroj: thinkstock
