História liečebného používania chladu je známa už od obdobia okolo roku 2500 pred n.l. Starovekí Egypťania odporúčali hypotermiu na zmenšenie opuchu, zastavenie krvácania. Hypokrates popisoval výrazný protibolestivý účinok pri schladení postihnutého miesta. V napoleonských vojnách chirurgovia popisovali, že končatiny zranených vojakov mohli byť amputované s minimálnou bolestivosťou a krvácaním, ak boli predtým obložené snehom a ľadom. Tak isto bola popisovaná tzv. narkóza chladom – hypotermia. Od minulého storočia sú známe lokálne protibolestivé vlastnosti chloridu etylu ktoré sa využívajú hlavne v športovej medicíne pri pomliaždeniach. Vyparovaním chloridu etylu v mieste jeho použitia sa znižuje teplota okolia od –l5 do –20°C. O súčasnej liečbe chladom môžeme hovoriť od doby keď skvapalnili kyslík, kysličník uhličitý, dusík, vzduch a vodík a umožnili aj priemyselnú produkciu týchto chladiacich tekutín.
 |
V 70. rokoch nášho storočia sa vo svete začala rodiť koncepcia kryoterapie. Pod týmto pojmom treba chápať stimulujúce povrchové používania kryogenických teplôt – menej ako mínus l00°C pôsobiacich veľmi krátko – 2 až 3 minúty pre vyvolanie a fyziologické využitie reakcií organizmu na chlad, s cieľom podporovania základného liečenia a uľahčenia liečenia pohybom. Kryogenické – teda nízke teploty môžu byť aplikované miestne na chorobné zmeny na koži, kĺboch, alebo na celý organizmus v kryokabínach a kryokomorách pri mnohých ochoreniach. Zavedenie kryoterapie v praxi sa pripisuje Japoncovi Toshiro Yamauchimu a jeho kolektívu .V Europe sa po jeho vystúpení v roku l98l začali liečbou chladom zaoberať Nemci a postupne Poliaci. Postupne na dobrovoľníkoch skúmali krátkodobý vplyv extrémne nízkych teplôt pri ochoreniach pohybového aparátu.
V komplexnom ponímaní možno účinky kryoterapie rozdeliť na liečebno – rehabilitačné, regeneračno – rekondičné, preventívne a kozmetické.
Liečebno – rehabilitačný efekt – reakciou na chlad, teda pôsobením hormónov, znížením vodivosti nervov a svalovým uvoľnením, dochádza k výraznému zníženiu subjektívneho pocitu bolesti, čo predstavuje pozitívum najmä pri liečbe postihnutí pohybového aparátu, reumatických ochorení i zápalových ochorení kĺbov, ako aj pri korekcii poúrazových stavov. Najnovšie výskumy tiež dokazujú, že zvýšená látková výmena podmieňuje dokonalejšiu redistribúciu minerálov a vitamínov, čo priaznivo vplýva na pacientov trpiacich osteoporózou. O využívaní kryoterapie v prípade malých detí sa doposiaľ hovorilo len veľmi opatrne, podľa štúdií japonských odborníkov je však termoregulačný vývoj ukončený v druhom roku života, takže od tohto obdobia možno podľa nich metódu liečby chladom aplikovať aj na pacientoch najnižšej vekovej kategórie. Ostatný príklad pochádza z Poľska, kde sa kryoterapii podrobila väčšia skupina detí postihnutých mozgovou obrnou. Ich rehabilitácia viedla k zlepšeniu stability, k podpore pohyblivosti, k zníženiu agresivity a k pokojnejšiemu spánku.
Regeneračno – rekondičný efekt – vylučovanie hormónov, najmä testosterónu, v priebehu kryoterapie je zaujímavé najmä pre športovcov. Tento jav má totiž priamy vplyv na rast svalovej hmoty a na zvýšenie výkonnosti pri silovom a vytrvalostnom tréningu. Pôsobenie nízkych teplôt zároveň urýchľuje liečbu mäkkého tkaniva a kĺbov po úrazoch (pomliaždenie s krvným výronom, vyvrtnutie), eliminuje krvácanie, analgéziu a opuchy, obmedzuje riziko pretrénovania a podporuje svalovú relaxáciu i celkovú biologickú regeneráciu.
Preventívny a kozmetický efekt – súčasné laboratórne výskumy evidentne svedčia o tom, že kryoterapia pôsobí pozitívne na imunitný systém a posilňuje tak obranyschopnosť organizmu. Vytlačením tuku z buniek pri ich stiahnutí chladom a ich nasledujúcom prekrvení sa dosahujú úspechy aj pri úpravách celulitídy.
Foto zdroj: thinkstock
