Fartlek je forma bežeckého intervalového tréningu, ktorá vzhľadom na svoj charakter výkonu kladie dôraz na celý aeróbny systém.
Hra s rýchlosťou
Najvýstižnejším prekladom slova fartlek, pochádzajúceho zo švédskeho jazyka, je „hra s rýchlosťou“. Od tradičného intervalového tréningu sa líši tým, že nie je presne štruktúrovaný, intenzitu a rýchlosť je možné zmeniť kedykoľvek počas tréningovej jednotky.
Tréning vo forme fartleku trvá minimálne 45 minút. Fartlek obsahuje rôzne druhy aeróbnych foriem, od chôdze, cez beh sprevádzaný akýmikoľvek druhmi pohybu až po šprint. Fartlek sa najčastejšie praktizuje v členitom teréne.
Fartlek svojim charakterom pripomína beh so striedaním rytmu. Je tu však výrazný rozdiel. Pri fartlekovej metóde dochádza k zmene rytmu na základe okamžitých rozhodnutí, vopred neplánovaných. Pri behu so striedavým rytmom sú všetky zmeny dopredu naplánované.
K rozporom môže prísť pri stanovení počtu, dĺžky a intenzity zrýchlených úsekov fartleku. Prikláňame sa k názoru väčšiny odborníkov, ktorí chápu fartlek striktne ako vopred neplánovanú „hru s rýchlosťou.“
Prvú tréningovú jednotku navrhol Gösta Holmér, zakladateľ tejto metódy, pre cezpoľných bežcov. Prvotná predstava pre fartlek preto smeruje práve touto cestou. Intenzita výkonu by sa mala pohybovať na úrovni 60% až 80% z maximálnej tepovej frekvencie športovca.
Ako teda fartlek približne vyzerá?
- ľahký beh na zahriatie organizmu
- kombinácia zrýchleného behu na vzdialenosť väčšiu ako 1 a pol kilometra
- fáza zotavenia vo forme chôdze
- ľahký beh striedaný s krátkymi šprintmi
- ľahký beh s 3 alebo 4 zrýchlenými krokmi
- beh v plnej rýchlosti do kopca
- beh v rýchlom tempe po dobu jednej minúty
- beh so zmenou smeru do strán
Fartlek sa využíva hlavne v tréningovom procese športov, ako napríklad futbal, basketbal, hokej, floorbal, ragby a podobne. Teda môžete si všimnúť, že ide o športy, kde je zmena rytmu a intenzity prirodzená. Fartlek je preto vhodnou simuláciou vybraného športu a podmienky pre praktizovanie tréningu sú nenáročné.
Účinok a praktizovanie tejto metódy ocení športovec hlavne po psychickej stránke. Bežcami býva lepšie znášaný vďaka svojej variabilite. Zmena rýchlosti behu je navyše sprevádzaná zvyšovaním a znižovaním úrovne hladiny laktátu a tepovej frekvencie. Nevýhodou sa javí nepresnosť pri meraní odbehnutej vzdialenosti, čo sa nám však v tomto prípade zdá byť nepodstatné.
Foto zdroj: thinkstock
