Ako si sa dostal ku geocachingu?
Úplnou náhodou. Kúpil som si GPS a surfoval som po nete. Hľadal som informácie na čo všetko sa dá využiť. V tom čase bol geocaching na Slovensku v plienkach. Vedel som z webu o skrýši na Pajštúne. Jeden víkend sme mali týmto smerom cestu a voľný čas k tomu. Túto skrýš sme sa rozhodli nájsť a zapáčilo sa nám to.
No musím povedať, že aj ja som bol na Pajštúne, ale nič takého mi do oka nepadlo.
Málokto mimo komunitu napr. vie, že na mnohých naozaj frekventovaných miestach v centre Bratislavy sú ukryté takéto poklady. :)
A o to práve ide. Mohol si ísť meter od skrýše a nemusel si o nej vôbec vedieť. Sú úmyselne schované tak, aby ich „bežný smrteľník“ nenašiel. Ak ich nájde nezasvätený človek, tak len preto, že vidí neopatrného hľadača, ako na netradičné miesto niečo vkladá. V prírode sa oveľa častejšie príde o skrýšu kvôli zvieratám. Ak je nádoba ukrytá v bútľavine, občas ju vyhodí vták, alebo z pod kameňov odtiahne myš.
Kedy vznikol geocahing?
Vznik sa datuje celosvetovo od roku 2001. V tomto čase začali priekopníci zakladať prvé skrýše aj na Slovensku. Začiatky sú vždy ťažké a vlastne to znamenalo, že si vytvárali „poklady“ navzájom jeden pre druhého.
A kedy nastal väčší nárast hľadačov?
Nedá sa hovoriť len o jedinom momente. Komunita sa rozrastala postupne. Ako však minulý rok zlacneli prístroje GPS, nastal boom a každý hľadá čo sa dá…
Koľko je na Slovensku skrýš?
Takmer tisíc. Pre porovnanie v Čechách napr. 3-4 tisíc a v Nemecku okolo 20 tisíc. Záleží od rozvinutosti a rozšírenosti GPS technológii.
Ktoré skrýše ťa zaujali a na ktoré rád spomínaš?
Hmm… Neviem podľa akého kritéria by som mal vyberať. Máme ich so ženou prejdených asi 600. Naviac sú rôzne druhy skrýš. Niektoré zaujmú krásnou prírodou, s inými sa trápiš aj týždeň, kým nájdeš riešenie…
Opýtam sa teda obrátene. Aké druhy skrýš vlastne sú?
Zjednodušene podľa umiestnenia turistické a mestské skrýše. Turistické sú zväčša o prírode a výhľade. Potom sú mestské – tie sú skôr o nájdení si vhodnej chvíle na ich odlovenie – hlavne teda na frekventovaných miestach. Podľa typu sa delia na tradičné – súradnice v zadaní priamo určujú miesto uloženia. Potom sú multi skrýše, kde je označený východzí bod a hľadač musí absolvovať niekoľko zastávok, na ktoré ho navedie zadanie. Tento víkend sme napríklad hľadali poklad, kde bolo potrebné nájsť 8 takýchto bodov. Prešli sme 15km s celkovým prevýšením terénu 1200m a trvalo nám to 12 hodín – to už sa dá považovať za športovú aktivitu.
Ďalším typom sú hádankové skrýše tzv. mystery. Na začiatok dostaneš nič nehovoriace súradnice a zadanie s hádankou, hlavolamom, alebo šifrou. Po nájdení správneho riešenia – niekedy doslova „vygooglenia“ správnych údajov sa dopracuješ k súradniciam finálneho umiestnenia skrýše. Sú však aj iné, menej frekventované typy skrýš.
A aký je výsledok tohto celodenného snaženia?
Výsledok je, že nájdeš skrýšu. :)
GPS ťa dovedie na miesto, popísané zadanými súradnicami ako cieľ. Systém GPS má však miernu nepresnosť danú podľa prostredia a počasia. Dovedie ťa na miesto, kde vypíše nula metrov od skrýše. Tu sa však musíš rozhliadnuť a v kruhu asi 5-15 metrov hľadať. Samozrejme nie ako buldozér – rozkopať polku lesa. Najlepšie je sa zamyslieť „ kam by som ja na takomto mieste schoval poklad“.
Keď už sme v koncoch, tak súčasťou zadania (ak je autor zhovievavý) býva krátka, ľahko zakódovaná nápoveda, zvyčajne popisujúca spôsob uloženia skrýše – niekedy dosť vtipným spôsobom – napr. raz bola nápoveda Valibuk – samozrejme to bol bukový les.
Po nájdení je to zväčša plastová dóza, kde je zošitok – logbook. Zapíšeš sa a ak chceš, vymeníš si nejaký predmet, ktorý tam je. Ľudia na týchto miestach zanechávajú rôzne milé drobnosti. Základným pravidlom je, že ak si niečo vezmem, mal by som tam na výmenu niečo zanechať. Následne je potrebné urobiť zápis o nájdení skrýše na príslušnej internetovej stránke, kde sa zvyknú hľadači podrobnejšie podeliť so svojimi zážitkami.
Prečo sa potom nestačí zapísať na webovej stránke?
Nájdu sa aj chytráci, ktorí napíšu na internet kde všade boli a nemusí to byť pravda. Podpis v zošite je jediný skutočný dôkaz, že na mieste fyzicky naozaj boli. V neposlednom rade každá hra má svoje pravidlá a toto je jedno z nich.
Čiže výsledkom je celodenný výlet…
… Presne tak. Cieľom nemusí byť len zapísanie do logbooku, ktorý na mieste nájdem. Niekto ti určí cestu a ty po nej ideš. Zakladatelia skrýše vytvárajú, pretože si myslia, že sú miesta uloženia niečím zaujímavé. Vytvorením „pokladu“ dávajú možnosť aj ďalším hľadačom spoznať to, čo oni sami už poznajú. Výsledkom môže byť celodenná turistika, kde cieľom nie je len poklad, ale aj samotná cesta.
…teda je to zároveň aj sprievodca danou lokalitou zadarmo.
Určite áno. Dobre si to povedal. Veľa skrýš má aj náučný charakter. Vďaka nim sa dozvieš o miestnych zaujímavostiach, alebo historických udalostiach, ktoré sa vzťahujú k danému miestu. Večer, keď potom príjemne unavený prídeš domov, zaloguješ nájdenie na http://www.geocaching.com/. Za to ti pribudne jeden bod. Každá skrýša je za jeden bod, bez ohľadu na jej náročnosť.
Teda vedú sa aj rebríčky kto má koľko úlovkov na konte? Na akom rebríčku si spolu so ženou?
Áno je tabuľka, v ktorej sa eviduje, ktorý hľadač má koľko nájdených skrýš. My sme na 4. mieste na Slovensku. Toto však nie je cieľom a neexistuje žiadna cena pre víťaza. Cenou pre nás je množstvo zážitkov. Vďaka geocachingu sme navštívili také miesta, o ktorých väčšina ani len netuší.
To je vynikajúce. A už ste aj vy založili nejakú skrýš?
Na Slovensku sme zatiaľ založili 15 skrýš.
Existuje hodnotenie z hľadiska obľúbenosti – kvality skrýše, alebo jej náročnosti?
O rebríček kvality sa už niekoľko ľudí pokúšalo. Nemyslím si ale, že je to dobrý nápad. Každému sa páči niečo iné a skrýš je strašne veľa. Myslím, že takéto ujednotenie asi ani nie je možné. Pod každou skrýšou na webe sa majú možnosť návštevníci v o svojich logoch vyjadrovať. Podľa toho sa dá urobiť predstava. Rating podľa náročnosti existuje. Hodnotená je náročnosť terénu a samotné ukrytie. Vždy sa hodnotí od 1 až 5 bodov, kde 5 znamená najťažšie. Na toto hodnotenie existujú pravidlá.
Poznáte sa ako komunita?
Hlavne sa poznáme z netu. Občas sa aj samozrejme neplánovane stretneme pri nejakej skrýši. Organizujú sa ale aj skrýše – tzv. eventy, súčasťou ktorých je večerné posedenie, alebo spoločná turistika.
Ako je veľká táto komunita?
Na Slovensku je asi 600 hľadačov. Tých najaktívnejších je asi 200. V Čechách je vyznávačov geocachingu niekoľkonásobne viac.
Aké nevýhody prináša tento „šport“?
Pot! :) Je to veľký žrút času, asi ako každý koníček. Celý víkend sa niekde túlame a ani ma nenapadne myslieť na pracovné veci. Je to skrátka relax niekedy s trochou adrenalínu.
Dá sa spojiť geocaching s iným športom, ako napríklad s cyklistikou?
Áno samozrejme. Hlavne v Čechách je to veľmi preferované. Záleží od výberu konkrétneho pokladu. Niektoré body multi skrýš môžu byť od seba vzdialene aj niekoľko km a vtedy už by to na chodenie bolo asi veľmi náročné. Niektoré skrýše sú priamo na cykloturistiku stavené.
Organizujú sa v geocachingu súťaže?
Na Slovensku zatiaľ nie. Je to trochu problém. Aby sa mohla zorganizovať súťaž, je potrebné vytvoriť nové skrýše, ktoré zatiaľ neboli nikým nájdene. Každá skrýša pri založení podlieha schvaľovaniu tzv. národného schvaľovateľa. Zúčastnili sme sa však súťaže – Geomaratónu v Čechách. Nadšenci ktorí ho zorganizovali, pripravovali pol roka 58 skrýš pre 40 súťažných tímov. Súťaž bola v hľadaní skrýš na čas.
Čo všetko potrebujem na to aby som sa mohol stať hľadačom?
GPS je základ. Základná orientácia v teréne nie je nevyhnutne potrebná, ale rozhodne je veľmi vítaná. Existujú dva základné druhy prístrojov GPS – do auta a turistický. Do terénu odporúčam rozhodne turistický prístroj. Majú oveľa dlhšiu výdrž na batériu, zvyčajne vyššiu citlivosť prijímača a samozrejme odolnosť voči pádom a nešetrnému zaobchádzaniu. Turistické GPS dokážu podať aj informáciu ako „choď po červenej značke, odboč na pravo na zelenú“ – samozrejme záleží od mapy. Drahšie turistické prístroje zvládajú po nahratí cestnej mapy aj autoruting. GPS ti v zásade ukáže smer a vzdialenosť, ale nemusí ti ukázať rokliny a podobne. Je preto dobré mať so sebou aj klasickú mapu. Stalo sa mi napríklad že sme prišli podľa GPS na súradnice na kopec a poklad bol síce blízko, ale dole pod skalou v rokline.
Čo by si odporučil začiatočníkovi, ktorý chce GPS a chce ho používať na geocaching?
Nekupovať lacné GPS. Radšej kúpiť vyšší model z druhej ruky. Rozdiel je v kvalite prijímača a veľkosti pamäte pre mapy. Do drahšieho prístroja sa zmestia všetky mapy Slovenska, ale aj Čiech. Ja som napríklad kupoval drahší prístroj a dostal som už aj komplet mapy. Nižšie modely prístrojov mapy buď nepodporujú, alebo sa musia prikúpiť a nie sú lacné.
