Bielkoviny, alebo inak povedané proteíny sú často vyzdvihované vo výžive športovcov. Niektorí ľudia ich podceňujú, iní naopak preceňujú. Zastúpenie proteínov v ľudskom tele je veľké, pretože tvoria základný kameň pri budovaní tkanív. Ich optimálne množstvo v organizme tak dáva predpoklady pre rast svalovej hmoty.
Na čo bielkoviny potrebujeme?
Okrem úlohy tvorby buniek plnia funkciu katalytickú (enzýmy), transportnú (hemoglobín), obrannú (protilátky), regulačnú (hormóny) pohybovú (kontrakcia svalových vlákien) a iné. To, akú funkciu budú bielkoviny v organizme plniť, záleží od ich zloženia a štruktúry. Základným stavebným materiálom všetkých bielkovín sú aminokyseliny. Tie sú viazané peptidovými väzbami do reťazcov a tak tvoria bielkoviny. Podľa zastúpenia aminokyselín v reťazci a ich umiestnenia v tejto štruktúre, môžeme hovoriť o rôznych proteínoch. Pri výbere potravín je potrebné zohľadniť podobnosť prijímanej bielkoviny s ľudskou, resp. zohľadniť jej využiteľnosť organizmom človeka. Tu treba uviesť, že telo nedokáže prijať bielkoviny priamo, ale musí ich rozdeliť na jednoduchšie aminokyseliny. Po vstrebaní prijatých aminokyselín si telo utvorí bielkoviny podľa potreby a ich ďalšieho uplatnenia.
Bežne sa uvádza 20 rôznych aminokyselín. Z hľadiska výživy sa najčastejšie delia na tzv. esenciálne a neesenciálne. Neesenciálne sú také, ktoré si telo dokáže vyrobiť samo. Nie je preto potrebné ich telu dodávať. 8 – 9 aminokyselín sa však považuje za esenciálne a telo je pri ich získavaní plne závislé na potrave.
Potraviny živočíšneho pôvodu obsahujú všetky potrebné esenciálne aminokyseliny. Ich nevýhodou však je aj súčastná prítomnosť tukov. Potraviny rastlinného pôvodu majú rôzne zastúpenie esenciálnych látok. Na niektoré môžu byť bohaté, iné nemusia obsahovať vôbec. Je preto vhodné a potrebné konzumovať stravu pestrú, čím zabezpečíme pre organizmus všetky esenciálne aminokyseliny.
Za najlepší zdroj bielkovín pre človeka sa považujú vaječné bielka. Ďalšie poradie potravín z hľadiska obsahu potrebných proteínov, sa môže podľa rôznych zdrojov líšiť. Patria sem najmä: pečeň, ľadviny, mlieko (albumín), sója, mäso, zemiaky, strukoviny, atď.
Koľko proteínov treba prijímať?
Na túto otázku neexistuje jednoduchá a priama odpoveď. Zdroje sa opäť rozchádzajú a uvádzajú hodnoty od 1 až 3 g na kilogram ľudskej hmotnosti. Príjem by nemal byť riadený podľa presných hodnôt, ale mal by vychádzať z individuálnych potrieb jednotlivca.
Zvýšené nároky na ich príjem sú hlavne u ľudí, kde sa vo zvýšenej miere buduje nové tkanivo. Sú to teda najmä deti a mládež, tehotné ženy a samozrejme športovci. V prípade nedostatku bielkovín, si telo zoberie potrebné proteíny zo svalov a vnútorných orgánov. Najviac takto stratia na svojom objeme svaly, pečeň a slezina. Hovoríme o tzv. katabolizme.
Prehnané prijímanie bielkovín nie je taktiež správne. Na rozdiel od tukov a sacharidov totiž telo nevie uložiť bielkoviny do zásoby. Musí sa ich preto pracne zbavovať, alebo ich premieňať na tuky, či cukry. Tento stav telo veľmi zaťažuje a dochádza ku zníženiu výkonnosti, spomaleniu rastu svalov a k zvýšeniu hustoty krvi. Nadbytok proteínov zvyšuje nároky na ľadviny a dostatok tekutín v tele. Prebytočné bielkoviny sa dostávajú z organizmu prirodzenými cestami a spolu s nimi odchádza aj zvýšené množstvo tekutín. Vzniká tak riziko dehydratácie.
Foto zdroj: thinkstock
