Základnou a najbežnejšou chybou, ktorej sa však žiaľ dopúšťajú aj niektorí „tréneri“ je nekonkretizovanie cieľov. Je to chyba, ktorej sa dopúšťame skôr, než začneme cvičiť. Zamyslenie sa a zistenie toho čo chceme športovaním dosiahnuť je veľmi dôležité. Občas sa stačí postaviť pred zrkadlo, zhodnotiť sa a stanoviť si dosiahnuteľné ciele. Okrem jedného VELKÉHO vytúženého cieľu je dobré si stanovovať aj drobné „krôčiky“. Na základe týchto čiastkových cieľov si ľahšie zvolíte aktivity a ich intenzitu. Je vhodné sa priebežne strážiť a asi každých 4 až 8 týždňov skontrolovať ako na tom sme. Ak neboli očakávania prehnané a ciele stanovené reálne, posilní motiváciu aj drobná zmena k lepšiemu.
 |
Druhou závažnou chybou je nesprávna technika cvičenia. Je často podceňovaná, pretože si zdravie neuvedomujeme až do okamihu, kým nezačne byť niečo v neporiadku. Spravidla je už však často neskoro. Ďalším dôvodom, ktorý by mal presvedčiť o dôležitosti správnej techniky, je vyšší účinok cvičenia. Na túto chybu úzko naväzuje ďalšia a tou je nadmerná, neprimeraná záťaž. Tu treba opraviť mylnú predstavuje, že väčšia záťaž automaticky znamená aj väčší výkon (účinok). V prípade, že so závažím nedokážeme pri zachovaní správnej techniky odcvičiť predpísaný počet opakovaní, je záťaž neprimeraná. Treťou chybou ktorá so správnou technikou a veľkosťou závažia úzko súvisí, je celková tvrdosť tréningu. Príliš namáhavý tréning spôsobí, že telo povie „nie“ a do ďalšej tréningovej jednotky sa už nestihne zotaviť.
Často je k videniu prísť cvičenca do posilňovne, zamávať dva krát rukami a hurá k činkám. Tento prístup neberie ohľad na dostatočné prekrvenie svalstva a celkovú prípravu organizmu na záťaž. Dôsledkom môže byť opäť zranenie a znížená výkonnosť. Pred každým tréningom by malo existovať rozohriatie organizmu a rozcvičenie. Na rozohriatie je možné využiť rotoped, steper, bežecký pás, či inú formu aeróbnej aktivity. Rozcvičenie by malo mať dve zložky: všeobecné a špeciálne rozcvičenie. Všeobecná rozcvička nezohľadňuje obsah tréningovej jednotky a pripraví ho formou všeobecných cvičení – napr. strečing. Špeciálna časť rozcvičenia môžu byť napríklad tzv. zahrievacie série, ktoré svaly prekrvia a umožnia tak dosiahnuť väčší výkon a znížiť riziko poranenia. V prípade, že je obsahom tréningu aeróbna aktivita, nie je rovnako vhodné s cvičením naraz skončiť a ísť pod sprchu. Keďže je telo stroj, ktorý ešte chvíľu pracuje na zotrvačnosť, je nárazové ukončenie cvičenia nevhodné. Srdcová frekvencia ostane vysoká, čo môže spôsobiť nepríjemné pocity a naviac vo svaloch ostane veľké množstvo kyseliny mliečnej. Ja len pripomínam, že kyselina mliečna je zodpovedná sa starú známu svalovicu. Aby sa telo plynulo dokázalo vrátiť späť do kludového stavu, je vhodné a na koniec cvičenia aktivitu znížiť pre posledné 2 až 3 minúty na asi 100 až 120 úderov srdca za minútu.
Poslednou chybou na ktorú by som rád upozornil a ktorá je aktuálna najmä v týchto teplých letných mesiacoch, je dodržiavanie pitného režimu. Bez dostatku tekutín, telo nepracuje na 100 percent a aj výkon ide dole. Okrem zníženej výkonnosti potrebuje telo aj viac času pre zregenerovanie. Podávanie tekutín má byť priebežné a to pred záťažou, počas nej a po záťaži.
Foto zdroj: thinkstock
