Poznámka David: Na stránke Vlada Zlatoša sa objavil zaujímavý článok uvádzajúci príklad vo výžive vrcholových športovcov Juraja Tarra a Erika Vlčeka. Tento článok však nenechal chladným Viktora Bielika. Rozhodol sa naň touto cestou reagovať.
Beriem na vedomie, že môj „koreferát“ na príspevok Vlada Zlatoša poštve proti mne prinajmenšom všetkých prívržencov LowCarb. Domnievam sa však, že bez vecného dialógu nemá názor hodnotu.
S Vladom máme od začiatku otvorený vzťah a myslím, že to nezoberie ako útok na jeho osobu. Je dosť inteligentný, aby pripomienky považoval za konštruktívnu kritiku.
Článok som si niekoľko krát prečítal, preštudoval grafy a prezrel aj fotografie. Aj tie s obrovským počtom medailí, ktoré vodáci dosiahli roky rokúce pred tým, ako prestali raňajkovať.
Pri pokuse utvoriť si celistvý obraz, som našielniekoľko nezrovnalosti. Pôjdem postupne ako je text napísaný s doplnením údajov, ktoré som zachytil z videonahrávky.
Samotný názov „nízkosacharidoví“ nie je najšťastnejšie zvolený.
Podľa navrhovaného protokolu olympionici raz za týždeň prijímali jedlá s vyšším príjmom sacharidov a taktiež pred pretekmi. Aj vo videu Juraj spomína, že striedal ryžu so zemiakmi.
Nič by na tom nebolo, ale táto diéta nie je vo svojej podstate nízkosacharidová.
Sacharidy tam predsa sú. Vo svojom pôvode sa diéta nazýva sacharidové schody. Je to niečo podobné, čo robia kulturisti, alebo vytrvalci v rámci superkompeznačnej diéty. Rôzne varianty tohto modelu sa v športe používajú už niekoľko desiatok rokov. Či sa na mňa niekto ohradí alebo nie, intenzívny vytrvalostný tréning či preteky sa bez sacharidov nezaobídu. To je fakt.
Nenahraditeľnosť sacharidov pri vysoko intenzívnom zaťažení je v súlade s platnými odporúčaniami AmericanCollegeofSportsMedicine a taktiež OlympicCommittee’sSportsMedicine.
Fotografie Pred a Po nie sú relevantné pre porovnanie,
pretože Pred majú uvoľnené svalstvo a nie sú opálení. Po sú v napnutých pózach, opálení a spotení. Každopádne Erikovi vidno žily na bruchu aj Pred. Chalani bývajú vytesaní ako do skaly vždy pred významnými pretekmi.
Vo výsledkoch počas obdobia spolupráce mi chýbajú majstrovstvá sveta v tomto roku, kde dosiahli na trati K2 1000m štvrtú priečku. Rok pred tým na tejto trati vyhrali. Výsledný čas v rýchlostnej kanoistike je okrem mnohých faktorov závislý aj od prúdeniu vzduchu, teploty a hĺbky vody.
Nedajú sa preto úplne korektne porovnať časy. V 2014 mali víťazi čas 3:08,78. Tento rok mali víťazi 3:10,18. Naša posádka zaostala za víťazmi viac ako 2 sec. Pripomínam, že minulý rok naša posádka za víťazmi nezaostala ani desatinu sekundy, lebo vyhrali.
Metabolické zmeny
Tvrdiť, že aeróbny základ v marci 2014 u chalanom neexistoval je ako tvrdiť, že predseda vlády nemá žiadnu politickú minulosť. Človek bez aeróbneho základu neexistuje. Tobôž nie olympionici a niekoľkonásobní šampióni.
Oxidatívna fosforilácia je základný a nevyhnutný spôsob vytvárania ATP. Cez to všetko z hodnôt RER sa nedá posudzovať aeróbny základ. Keby bolo vyšetrenie robené vo februári 2015 po dni „carboload“ tak by vyšlo, že opäť „nemajú“ aeróbny základ.
Ak organizmus nemá dostatok sacharidov, preferuje oxidáciu mastných kyselín. Ak má sacharidov viac (napr. po ich príjme pred zaťažením) vytvára energiu z nich a to ovplyvní aj hodnoty RER – sú vyššie.
Apropo metabolizmus tukov a sacharidov sa len matematicky vyratúva práve z RER. Ak niekto drží hladovku, hodnoty RER sú veľmi nízke v dôsledku vyššieho využitia mastných kyselín.
Mal by mať dobrý aeróbny základ? Aj napriek tomu, že môže byť absolútne netrénovaný? Vedecké práce maratóncov potvrdili, že bežci majú počas maratónu vysoké hodnoty RER blížiace sa k hodnote 1,0. To ale neznamená, že tuky nevyužívajú ako palivo. Je to v dôsledku metodologických chýb a nedostatkovspiroergometrie pri posudzovaní oxidácie jednotlivých živín.
Niečo z videa
Erik spomínal, že musia ustrážiť imunitu. Naozaj v dôsledku nízkeho príjmu sacharidov a vysokej záťaže sa imunitný systém oslabuje. Je však cieľom diéty kompenzovať otrasenú imunitu práškami obsahujúcimi množstvo vitamínov a minerálov, ktorých vstrebateľnosť je otázna. Čím viac vitamínov a minerálov pokope, tým väčší „konkurenčný boj“ súvisiaci s obmedzením schopnosti prenášačov pre jednotlivé látky.
