V dnešnej dobe ľudia neustále cestujú a prekonávajú za krátky čas veľké vzdialenosti, prechádzajú cez rôzne časové a klimatické pásma. Množstvo vrcholových aj výkonnostných športovcov cestuje za lepšími klimatickými podmienkami, kvôli účasti na súťažiach, či turnajoch a neustále sa stretávajú s problémom aklimatizácie sa v mieste svojho nového pobytu.
 |
Preto je nevyhnutné sa pred každou takouto cestou zamyslieť, ako sa najlepšie a najrýchlejšie preorientujeme na dané podmienky.
Na výkonnosť športovca nemá rýchly presun viacerými časovými pásmami žiadny negatívny vplyv. Dochádza však ku zmenám prirodzených biorytmov (mení sa aj rytmus výkonnosti), ku zmenám spôsobených dlhým a únavným cestovaním, atď.
Životné funkcie človeka sa opakujú v pravidelných rytmoch, ktorých frekvenciu a amplitúdu určujú jednak vnútorné biologické regulátory (biologické hodiny), jednak vonkajšie časové synchronizátory sociálnej, meteorologickej, klimatickej alebo geofyzikálnej povahy. Dĺžka trvania biologických rytmov môže byť rozličná. Z hľadiska športovej výkonnosti sú najdôležitejšie tzv. cirkadiálne (24 hodinové) rytmy. Riadi ich osobitné centrum uložené v medzimozgu, v prednej bazálnej časti hypotalamu. Zreteľný je cirkadiálny rytmus telesnej teploty, krvného obrazu a zrážanlivosti krvi (Korčok-Pupiš, 2006).
Náhly nesúlad medzi vnútornými a vonkajšími časovými kľúčmi, ktorý nastáva pri rýchlom prekročení viacerých časových pásiem, narušuje biorytmy telesných funkcií. Tento stav označujeme ako desynchronóza, alebo syndróm jet-lag. Charakterizujú ho najmä únava, neschopnosť dobre spať v novom režime, ospanlivosť cez deň, bolesti hlavy, závraty, mrzutosť, znížená koncentrácia a ostražitosť, ťažkosti s pamäťou, apatia, poruchy trávenia, nechutenstvo a iné.
Podľa Jančokovej (2000) pri desynchronizácii cirkadiálneho rytmu dochádza u športovcov ku zníženiu športovej výkonnosti. Dochádza k zhoršeniu nervovosvalovej koordinácie, zníženiu svalovej sily, k predlžovaniu reakčného času a rýchlejšie nastupuje únava až vyčerpanie.
Stupeň dezorganizácie biorytmov závisí od počtu prekročených časových pásiem a od individuálnej dispozície každého jednotlivca. Výskyt príznakov ovplyvňujú: rýchlosť presunu, smer presunu (na východ s výraznejšími následkami), ročné obdobie (v lete s menšími následkami), typ osobnosti (večerný typ je menej citlivý), vek (starší sú citlivejší), trénovanosť (zdatní sú menej citlivý), stupeň neurovegetatívnej lability a skúsenosti s presunov (nováčikovia reagujú horšie).
Počas aklimatizácie v nových časových pásmach rozlišujeme etapy (pri prekročení niekoľkých časových pásiem):
- obdobie príjazdového útlmu, 3-4 dni po príchode,
- obdobie príjazdovej eufórie, do 6.- 8. dňa (v tomto období športovec ešte nie je plne aklimatizovaný, ale subjektívne má pocit plnej výkonnosti. Z hľadiska úrazovosti veľmi rizikové obdobie),
- obdobie plnej aklimatizácie, od 10. dňa.
Množstvo športovcov však hneď po príchode na miesto pobytu musí na súťaži podať čo najlepší výsledok. Ak nieje možné príchod naplánovať tak aby sa športovec mohol plne aklimatizovať, je potrebné aby aspoň zmiernil vplyv príznakov sprevádzajúcich toto obdobie.
Poznámka: Už zajtra prinesieme pokračovanie tohto článku s nadpisom – Opatrenia na urýchlenie aklimatizácie
Autori: Peter Korčok a Martin Pupiš
Foto zdroj: thinkstock
