Medzi základné plavecké spôsoby patrí kraul, znak, delfín (motýlik) a prsia. Z pohľadu biomechaniky predstavuje najefektívnejší a najúčinnejší plavecký spôsob kraul. V praxi to znamená, že sa jedná aj o najrýchlejší spôsob. Jeho účinnosť je daná predovšetkým polohou tela, ktorá kladie vode najmenší odpor. Telo je takmer v horizontálnej polohe, čím umožňuje znížiť odpor na minimum a uľahčiť lepšie obtekanie vody. Plavec by si mal osvojiť techniku s minimom zbytočných a rušivých pohybov, ako sú pohyby do strán (mimo pozdĺžnu os tela), ktoré zvyšujú odpor.
Telo plavca je takmer vo vodorovnej rovine a hlava je ponorená tvárovou častou do vody. Jej poloha je dôležitá, pretože môže ovplyvniť aj iné časti tela. Hlava sa nesmie dvíhať z vody, ani vykláňať mimo pozdĺžnu os tela do strán.
Ramená sú o trochu vyššie ako boky. Ak by boli totiž nohy privysoko (na hladine, resp. nad hladinou), účinnosť ich záberu by radikálne poklesla. Na túto chybu sa naviac môžu „nabaliť“ chyby ďalšie, ako napríklad nežiadúce hlboké ponáranie hlavy.
Naopak ak nohy príliš padajú, odpor vody opäť narastá. Aký je správny uhol medzi telom a hladinou? Záleží hlavne na rýchlosti plávania. Pri rýchlejšom plávaní uhol klesá a pohybuje sa v rozpätí 5 až 0 stupňov. Významnú úlohu zohráva práca nôh. Nohy – zdroj hnacej sily je významný najmä u krátkych a rýchlych tratí. V prípade dlhšieho plávania už nohy slúžia najmä na udržiavanie správnej polohy tela. Nohy poklesnú a hore popísaný uhol narastá na 5 až 10 stupňov.
Na to, aby mohol plavec optimálne zaberať striedavo pažami, dochádza aj k striedavému vytáčaniu trupu do strán okolo pozdĺžnej osi.
Práca nôh – Kraulové nohy vykonávajú striedavý, rytmicky pohyb smerom hore a dole. Za aktívnu fázu sa považuje pohyb nadol. Hovoríme mu kraulový kop. Aktívnu prácu začína noha bližšie k hladine. Noha sa mierne pokrčí v kolene a začína pohyb smerom dole. Kraulový kop vychádza z bedrového kĺbu cez stehno a tak ako sa noha vystiera, sa postupne prenáša aj na predkolenie a priehlavok. Pohyb je spočiatku pomalý a postupne sa zrýchľuje. Kraulový kop je dokončený vystretou nohou. Po dosiahnutí krajnej polohy, začína noha opäť stúpať ku hladine. Spočiatku je vystretá, no pri hladine sa mierne krčí v kolennom kĺbe.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Práca paží – Kraul, rovnako ako znak, predstavujú plavecké spôsoby so striedavou pracou rúk. Paže sú taktiež hlavnou hnacou silou. Počas záberu ruky dochádza k vytáčaniu trupu v pozdĺžnej osi. Táto rotácia umožňuje efektívnejší zaber, ako aj ľahšie prenesenie druhej paže nad hladinou. Nádych je realizovaný na stranu prenášanej ruky. Počas tejto fázy vzniká vlna, ktorá uľahčuje nádych – plavec tak nemusí vytáčať hlavu príliš vysoko (do strany). Nádych je rýchly a je realizovaný ústami. Po jeho uskutočnení sa hlava vracia späť pod hladinu. Výdych nastáva pod hladinou a to nosom, ako aj ústami.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Ako som už naznačil, v kraule možno rozdeliť pohyb rúk do dvoch fáz. Aktívny záber pod hladinou a prenášanie nad hladinou.
Fáza prenášania: Ako prvý ide von z vody lakeť pokrčenej ruky. Ako posledná dlaň a prsty, ktoré dokončujú záber. Po ukončení záberu, sa začína ruka nad hladinou vystierať a prenášať dopredu. Za chybu možno považovať prenášanie ruky bokom – mimo pozdĺžnu os tela. Táto fáza sa končí ponorením dlane do vody, čím začína záber.
Fáza záberu: Ruka vstupuje do vody prstami (palcovou stranou), nasleduje dlaň, predlaktie, lakeť a napokon celá paža. Za najvýhodnejší uhol, pod ktorým by mala do vody vstúpiť dlaň sa považuje 45 stupňov. Okamihom, kedy plavec dlaňou zachytí vodu, nastáva aktívna práca paže. Na začiatku záberu je ruka takmer prepnutá pred telom a tak ako ju plavec odtláča vzad, sa krčí v lakti. Pokrčenie je najväčšie v polovici záberu, kedy je paža kolmo k telu. Od tohoto okamihu sa ruka opäť v lakti vystiera a ukončuje záber pri stehne.
Záber je možné realizovať po troch rozdielnych dráhach – obrátený otáznik, esovitej dráhe, alebo priamym záberom. V každej z týchto možností je ruka vedená:
-
Paža takmer vystretá nad telom (hlavou).
-
Paža sa krčí v lakti a predlaktie je vedené pod úrovňou trupu.
-
Paža sa začína na úrovni pásu opäť vystierať a začína odtláčať vodu do strany (mimo pozdĺžnu os tela) v okamihu, kedy dlaň dosahuje úroveň bedrového kĺbu.
Zdroj: Jursík Dušan a kol.: Teória a didaktika plávania – State zo základného plávania a športového tréningu. Bratislava: Univerzita Komenského, 1983, 159 s. Jursík Dušan a kol.: Teória a didaktika plávania – Športový trénin. Bratislava: Univerzita Komenského, 1991, 186 s.
