Zanožovanie na prístroji v stoji

Prístroj na zanožovanie je asi bezvýhradne považovaný za stroj ženský. Je alternatívou k zanožovaniu s kladkou v stoji. Rovnako ako u kladky aj toto cvičenie je cvičením izolovaným. Asi hlavným rozdielom medzi cvičením na kladke a tomto čisto strojovom variante je fakt, že stroj „nepustí“. Kým pohyb na kladke si vyžaduje vyššiu úroveň techniky, pri cvičení na stroji sa chýb dopúšťa asi oveľa menej cvičiacich. Pohyb je totiž vedený podľa vymedzenej dráhy stroja. U kladky treba venovať dôraz a zvýšenú pozornosť stabilnému a spevnenému trupu, pretože so závažím na lanku máme väčšiu tendenciu meniť polohu trupu, než je tomu pri cvičení na stroji.

V oboch cvikoch sa pohybu zúčastňujú všetky sedacie svaly – veľký sedací sval, stredný sedací sval a malý sedací sval. Výhoda presnejšieho pohybu zanožovania na prístroji môže predstavovať aj nevýhodu. Kým na kladke je možné účinne pohybom viac von od tela prácu prenášať na stredný a malý sedací sval, na stroji to možné nie je. Zanožovanie na prístroji v stoji tak umožňuje precvičiť predovšetkým veľký sedací sval.

Naopak za výhodu možno považovať väčší rozsah pohybu. Kým na kladke sa vykonáva takmer čisto len zanožovanie, pohyb na prístroji je dlhší a je ho možné viesť z prednoženia.

Prevedenie: Zmäkčená časť operadla musí byť nastavená tak, aby bola tesne nad kolenom, resp. na úrovni členka (podľa konštrukcie zariadenia). Ruky pevne uchopia držadlá, pohľad smeruje pred seba. Pohyb je vykonaný pomaly. Chrbát je prirodzene prehnutý. Trup je stále v tej istej polohe a nenapomáha v práci predklonom. Po dosiahnutí krajnej polohy sa snažte precítiť kontrakciu aktivovaných sedacích svalov a po krátkom okamihu (asi 1 s.) sa pomalým a kontrolovaným pohybom vráťte do polohy východiskovej. Brzdením pohybu sa tak efektívne využije aj zostupná fáza cviku. Po odcvičení série jednou nohou nasleduje odcvičenie druhou.

Dýchanie: Vydýchnutie nastáva v priebehu najťažšej fáze zanožovania. Nádych v čase návratu do východiskovej polohy, alebo medzi opakovaniami.

Chyby:

  • Výrazne predkláňanie trupu.

  • Ak pohyb nevychádza len z bedrového kĺbu a cvičenkyňa si dopomáha inou časťou tela.

  • Vytáčanie trupu v snahe o dlhší pohyb nemá s precvičovaním sedacích svalov veľa spoločného. Ich podiel na cviku sa tak znižuje a záťaž je prenesená na spodnú časť chrbta.

  • Nekontrolované spúšťanie záťaže.

  • Neprimeraná záťaž.