Vysokohorská príprava – História

Vysokohorská príprava - História

Využívaniu vysokohorskej prípravy v športovom tréningu predchádzal dlhodobý proces výskumu vplyvov hypoxie na organizmus športovca. Prvé poznatky v tejto oblasti súvisia s horskou turistikou a horolezectvom. Prvý autor zaoberajúci sa vysokohorskou problematikou bol už v roku 1878 fyziológ Bert (Hollman, 1994 ). Hollman ďalej spomína aj vysokohorský tréning sovietskych športovcov, ktorí ako jedny z prvých ho začali zaraďovať do svojej prípravy už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Prvé významnejšie výskumy boli realizované horolezcami, či už v Himalájach, alebo iných svetových veľhorách, ktoré v prvopočiatkoch analyzovali problémy súvisiace s hypoxiou.

Najvýznamnejší pokrok vo výskume vysokohorského prostredia nastal v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia po tom, ako Medzinárodný olympijsky výbor pridelil organizáciu XIX. Olympijských hier mexickej metropole Mexiko city, kde sa štadión nachádzal vo výške 2240 m.n.m .Prvý výskum priamo v dejisku hier vykonali fyziológovia Reindell a Saltin. Ich výskum potvrdil predpoklady o akútnej reakcii organizmu na vyššiu nadmorskú výšku a o chronickej adaptácii v priamom spojení s fyzickou prácou (Hollman ,1994)

V rámci predprípravy na OH 1968 boli aj v Európe vybudované prvé tri vysokohorské strediská a to v Belmekene, Font Romeu a Tzahkachore (Popov,1994). Už v tomto období začali športovo najvyspelejšie krajiny ako napríklad NDR používať hypoxické komory a dokonca aj hypoxickú halu, čo je aj po štyridsiatich rokoch len tajným snom našich športovcov. V týchto zariadeniach simulovali vysokohorské prostredie a nastavením zodpovedajúceho tlaku vzduchu a tým zodpovedajúcej koncentrácii kyslíku, ktorý zodpovedal nadmorskej výške, využívanej v danej fáze prípravy.

Tieto výskumy však viedli žiaľ aj k novému športovému fenoménu a to ku krvnému dopingu. V práci sa ďalej nebudem zaoberať touto témou vzhľadom k tomu, že je to nie len v rozpore s mojou predstavou o športe, ale aj v rozpore s etickými princípmi v športe a antidopingového výboru. Dnes už dobre známe hormonálne prípravky EPO, DEPO, či krvné konzervy sú na zozname zakázanej podpory organizmu pre šport.

Poznámka David: Pokračovanie tejto práce sa venuje podrobne vysokohorskej a stredohorskej príprave. Keďže nasledujúca stať je sama o sebe dlhá, rozhodol som sa históriu uverejniť takto samostatne a priniesť pokračovanie už čoskoro (utorok) v samostatnom článku.

Foto zdroj: thinkstock