Vitamíny (I.)

Vitamíny predstavujú spolu so sacharidmi, bielkovinami, tukmi a minerálnymi látkami dôležitú zložku našej potravy. Sú to biologické látky, ktoré sa nachádzajú výlučne v rastlinných organizmoch a sú pre správne fungovanie ľudského tela nepostrádateľné. To, že pre správne fungovanie organizmu cukry, tuky a bielkoviny nestačia, sa vedelo už dávno. Objavenie konkrétnych vitamínov sa však datuje až od 20 storočia. Písmená vitamínov neznamenajú nič iné, než v akom poradí boli objavené. Slovo vitamíny je odvodené od latinského názvu „amines de vitae“ čo sa dá preložiť ako amíny života. Väčšinu týchto látok si telo nevie vyrobiť a je preto odkázané na ich príjem v potrave. Existujú však aj výnimky, kedy si telo dokáže vyrobiť z iných látok potrebný vitamín. Sú to látky nazývané provitamíny, ktoré sa na vitamíny podobajú. Príkladom provitamínu je betakarotén, ktorý je telo schopné premeniť na vitamín A. Vitamín D je zase telo schopné získať premenou slnečného žiarenia z pokožky.

Vitamíny (I.)

Podľa základného delenia rozlišujeme vitamíny rozpustné vo vode a v tukoch. Do prvej skupiny patria vitamíny radu B, C, P, PABA,H, Cholín a Inozitol. V tukoch sú rozpustné vitamíny A, D, E a K. Vitamíny rozpustné vo vode si telo nevie ukladať do väčšej zásoby a ich prebytok je preto vylučovaný močom. V ojedinelých prípadoch, kedy je nadbytok skutočne veľký (abnormálne užívanie vitamínových doplnkov), môže však dôjsť až k poškodeniu ľadvín. Vitamíny rozpustné v tukoch si telo ukladá do zásoby a je preto väčšia pravdepodobnosť nežiaducich účinkov pri možnom predávkovaní.

Napriek tomu, že vitamíny niesu nositeľmi energie, sú pre telo nepostrádateľné a to už v nepatrných množstvách. Podieľajú sa na urýchľovaní rôznych procesov ako súčasť enzýmov, plnia niektoré funkcie podobné hormónom a pomáhajú pri obranyschopnosti organizmu. Každý vitamín plní v tele aspoň jednu dôležitú špecifickú úlohu.

V súčastnej dobe prežívajú veľký boom rôzne vitamínové doplnky, ktorých výrobcovia nás presviedčajú o tom, že ich človek potrebuje. Je to naozaj tak? Vo všeobecnosti platí, že človek, ktorý konzumuje vyváženú stravu, má primeraný príjem vitamínov a nie je preto odkázaný na rôzne synteticky pripravené doplnky. Na druhej strane však stojí názor, podľa ktorého sa v súčastných potravinách nachádza v dôsledku priemyselnej výroby omnoho menej vitamínov a minerálov. Vitamíny sú relatívne citlivé látky, ktoré sa nešetrným spracovaním a dlhým vystavovaním slnečnému žiareniu znehodnocujú. Nedochádza tak ku ich ničeniu len priemyselnou výrobou, ale aj priamo prípravou jedla v našich kuchyniach.

Potrebuje športovec prijímať viac vitamínov vo forme výživových doplnkov? Na prvý pohľad by sa zdalo, že áno. Vitamíny sa však pri športovom zaťažení nespaľujú ako je to pri sacharidoch, tukoch a bielkovinách. Ich hlavná úloha spočíva v katalyzovaní rôznych metabolických dejov. Doposiaľ sa nepreukázalo, že by zvýšený príjem vitamínov dopomohol ku zlepšeniu výkonu. Na druhej strane sa však vie, že ak je vitamínov nedostatok, dôjde k rapídnemu zhoršeniu telesného výkonu. Športovci vedome (aspoň dúfam) konzumujú vyváženú stravu a v dôsledku energeticky náročných aktivít, sú porcie jedla výrazne väčšie. Ak platí, že človek konzumujúci pestrú stravu nepotrebuje užívať vitamíny formou výživových preparátov, platí to aj u športovcov. Gigantické porcie, o ktorých sa môže nešportujúcemu len zdať, obsahujú už aj primerane zvýšený podiel vitamínov. Toto tvrdenie však nemožno brať doslovne, o čom svedčí aj vysoká obľuba vitamínových doplnkov u športovcov každej oblasti.

Foto zdroj: thinkstock