Je určite viacero užitočných vecí, ktoré plynú z rozhovoru s Matejom Tóthom. Je výnimočné, že sa vrcholový športovec podelí so skúsenosťami svojej športovej prípravy.
S čím mám opäť veľký problém je interpretácia.
Niektoré myšlienky sú veľmi vytrhnuté z kontextu a pre obhajobu stravy s nižším obsahom sacharidov je to skôr negatívom.
TIP: prečítajte si prvý komentár Viktora Bielika
Vytrvalostné schopnosti sa nedajú paušalizovať
Krátkodobá vytrvalosť trvá niekoľko desiatok sekúnd a dlhodobá niekoľko hodín až dní, čím sa diferencuje aktivácia energetických systémov.
Aeróbny výkon alebo kapacita?
Otázka v súvislosti s nízkosacharidovou stravou je namieste vtedy, ak rozlišujeme, či chceme, aby atlét budoval aeróbny výkon respektíve chce bežať , chodiť, bicyklovať rýchlejšie, alebo chce budovať kapacitu respektíve bežať, chodiť, bicyklovať dlhší čas.
To druhé bol pravdepodobne prípad Mateja Tótha, ako mi to vypláva z rozhovoru. Ako benefit stravy s kontrolovaným prísunom sacharidov uviedol absenciu nárazu do steny počas pretekov v Dudinciach alebo Pekingu ako dôsledok zníženia zásob glykogénu na 35. Km. Uvádza to ako problém predošlých pretekov.
Tréning na lačno
Ak športovec trénuje nalačno (napr. plavci od nepamäti), v podmienkach nižšieho príjmu sacharidov, alebo jazdí na vodu niekoľko hodín (cyklisti, triatlonisti), organizmus sa prispôsobí a výraznejšie oxiduje mastné kyseliny. Osobne nemám výhrady.
Keď ide o zlepšenie maximálneho aeróbneho výkonu
Vytrvalostný tréning zameraný na zlepšenie maximálneho aeróbneho výkonu sa nezaobíde bez intenzívnych tréningov takmer na úrovni VO2max. Tobôž nie, ak to má športovec absolvovať niekoľko krát týždenne.
Sám Matej uvádza: „pred ťažkým tréningom a pred pretekmi si zvyknem dať jogurt s ovsenými vločkami, Chia semienka, banán….“.
Ďalej uvádza, že v poslednom období je výrazne menej sacharidov, respektíve príjma ich len formou zeleniny, mrkvy, pohánkových vločiek. Keď má vyslovene chuť na sladké, tak si dá sušené ovocie, alebo normálne ovocie. 2x do týždňa má cestoviny či kukuričnú kašu.
Na zázname z Pekingu je vidieť, že pravidelne na občerstovacích staniciach bral pravou rukou jednu fľašu (ťažko posúdiť o aký koncentrát išlo) a ľavou druhú fľašu pravdepodobne s vodou, lebo iba s ňou sa prevažne oblieval.
Prvý krát si odpil už po necelých 10 minútach. Je perfektné, že si našiel výživový model, ktorý sedí jeho typu tréningu, disciplíne a úrovni trénovanosti. Nemám výhrady. Ide len o tú interpretáciu.
Aký má byť odkaz pre mladých športovcov?
Nerobte tú chybu ako Matej Tóth (začal až po tridsiatke) a prestaňte jesť sacharidy už na začiatku kariéry? Zabudnite na sacharidy? Ak mladý športovec nebude môcť zvyšovať maximálny aeróbny výkon kvôli plnohodnotnému palivu (glukóza), tak kedy?
Ak rekreačný športovec nie je dostatočne rýchly na kratších tratiach (napr. 10 km nikdy nezabehol pod 45 min), nemôže uvažovať o maratóne pod 3 hod. Musí sa najprv zrýchliť pomocou intenzívnych intervalových tréningov.
Prečo vôbec reagujem na príspevok Vlada Zlatoša?
Na klinike zbieram praktické skúsenosti. So svojimi zverencami rozvíjam tréningovú prax. FTVŠ a akademická obec ma učia byť čo najviac precízny nielen pri zhromažďovaní, ale aj interpretácii materiálov.
Aby som mohol obhájiť svoje názory, knihy, štúdie musím sa vždy opierať o žurnály, materiály, separátne práce s dostatočným hodnotiacim indexom. Čím kvalitnejšie dielo, tým kritickejší recenzenti.
Pri poslednej vedeckej monografii mi trvalo ¾ roka, kým som si s recenzentmi odsúhlasil všetky námietky. Čoraz väčšmi nadobúdam pocit, že Vlado veľmi živelne narába s pojmami, faktami, termínmi a prispôsobuje si to ako sa mu hodí. V konečnom dôsledku to môže byť na škodu.
Spomeniem len niektoré (des)informácie, ktoré ma najviac vyrušili
1.Obrázok akejsi metabolickej flexibility. Nevedno, kto ho nakreslil ani čo vlastne vyjadruje. Pôsobí len navonok „vedecky“ :(
2. „Všetky transportné, enzymatické, hormonálne a iné signalizačné mechanizmy sa v tele Mateja Tótha optimalizovali a neustále sa zefektívňujú“.
Transportné a signalizačné mechanizmy? Čo si mám pod tým predstaviť?
Sekundárnych poslov typu cAMP, cGMP, alebo proteínkinázy, či prostaglandíny? Bavíme sa o nukleových receptoroch, ktoré sa viažu na stereoidové hormóny? Ako by to vôbec mohli merať. Sledovali hladinu hormónov v krvi v nadväznosti na typ stravy, cirkadiánny alebo ultradiánny cyklus? Opäť to len pôsobí vedecky :(
Ak už sme pri prenášačoch ako vyplýva zo záverov serióznych prác – jedným z negatív dlhodobého nízkeho príjmu sacharidov je zníženie citlivosti buniek na glukózu. Okrem vplyvu na výkon, existujú určité spojitosti s metabolickými poruchami a vznikom cukrovky.
3. Metabolické zmeny Mateja (spiroergometria + databázová platforma)
Tu sa budem opakovať z minulosti. Nepriama kalorimetria poskytuje len index celkovej substrátovej oxidácie. Nesprávne sa interpretuje pri posudzovaní oxidácie substrátov jednotlivo (napr. oxidácia mastných kyselín).
Iným prípadom by mohlo byť napr. sledovanie oxidácie glukózy tzv. tracertechnique (metóda označených atómov). Ale aj tu sú chyby merania, lebo nevieme započítať vplyv glykogenolýzy zo zásob glukózy v organizme.
Treba si uvedomiť, že neexistuje zlaté pravidlo na posúdenie miery metabolizmu konkrétnej látky (napr. zistiť na koľko presne využíva organizmus tuky). Ak by to aj chceli robiť, testovací protokol, ktorý vybrali, je absolútne nevhodný!
Čo ma zaujalo je zníženie maximálnej srdcovej frekvencie v auguste 2015 oproti marcu 2015.
Ak sa zmení maximálna srdcová frekvencia, zmení sa aj na úrovni AP a ANP. V tomto smere vyjadrenie
„Tukový metabolizmus vám poskytuje aj nasledovné vymoženosti, ktoré by vás mohli či už ako hobby alebo profesionálneho vytrvalostného športovca osloviť: zlepšiť (optimalizovať) priebeh fyzického výkonu (bez energetických pádov, šetrenie glykogénu, nižšie pulzy pri rovnakom tempe)“ opäť zle interpretovaný.
Ako zlepšenie by som bral, ak by pri rovnakom tempe boli nižšie pulzy, ale maximálna srdcová frekvencia by bola nezmenená. To však nie je ten prípad.
Na záver na margo zbierania dát, ktoré uvádza Vlado si neodpustím poznámku. Štatistika by nemala byť len presné zrátanie nepresných čísel.