Už pri výbere športovej aktivity sa riadime podľa toho, či nás daný šport bude baviť a najmä aj podľa toho, či ním postupne naplníme cieľ, ktorý sme si stanovili. V prípade, že tento výber už máme úspešne za sebou, asi nás budú zaujímať účinné a efektívne metódy športovania. Do tejto skupiny patria aj rôzne formy športovania do „kopca“, ktoré sú športovcami často využívané. Aké sú ale jeho možnosti a výhody a nevýhody pre rekreačného športovca?
Prvé čo treba o športovaní na šikmej ploche povedať je, že je oveľa namáhavejšie, než pri rovnakom druhu športu na rovine. Z tohto dôvodu pramenia výhody, ale aj úskalia športovania do kopca. Pri tej istej rýchlosti pohybu sú dosahované omnoho väčšie hodnoty srdcovej frekvencie, rovnako ako je výrazne vyšší energetický výdaj. Ak ešte dodám, že z dôvodu menších otrasov je tréning na šikmej ploche šetrnejší k nášmu opornému systému, možno si poviete, že takýto tréning bude ideálny spôsob ako spaľovať veľa energie a zbaviť sa rýchlejšie nadbytočných kilogramov. Nie je tomu však jednoznačne tak. Intenzita, ktorú musí športovec vynakladať je totiž často až príliš vysoká a naviac rapídne stúpa s hmotnosťou tela. Dá sa preto povedať, že v kopcoch budete cítiť každý kilogram oveľa výraznejšie, než na rovine. Z tohto dôvodu niesú väčšie prevýšenia vhodné pre ľudí z výraznejšou nadváhou. Rovnako by sa kopcom mali vyhnúť aj srdciari a starší ľudia (najmä bez kondície), pretože srdečný pulz môže dosahovať často veľmi vysoké hodnoty. K využívaniu tohto prostriedku by sa mal človek prepracovať postupne, aby mal pre túto namáhavú aktivitu potrebnú základnú kondíciu.
Opačná situácia nastáva, ak športovec využívaním iných prostriedkov už prestáva dosahovať predpokladané zlepšenia a začína stagnovať. Telo prestáva na ľahšie tréningové podnety realizované na rovine reagovať, pretože sa naň už adaptovalo. Je možné zvyšovať intenzitu, no postupne môže nastať situácia, kedy už telo neodpovedá ani na zmenu v intenzite zaťaženia predpokladaným zlepšením. Jednou z možností ako opäť dosiahnuť výkonnostný rast je zaradenia náročnejšieho, ale aj účinnejšieho tréningového prostriedku, kam patrí aj športovanie do kopca.
Táto forma tréningu sa môže stať účinným prostriedkom rozvoja aeróbnej, ako aj anaeróbnej vytrvalosti. Dochádza k posiľňovaniu srdcovocievneho a dýchacieho systému a keďže aktivity na šikmej ploche sú veľmi závislé od sily dolných končatín, účinne sa posiľňuje svalstvo nôh a sedacie svaly. Vo zvýšenej miere sú aktivované predovšetkým štvorhlavý sval stehna, dvojhlavý sval stehna a už spomenuté sedacie svaly. Pri zameraní sa na rozvoj týchto partií je vhodný beh po schodoch, výstupy po schodoch ale aj beh do kopca. Výhodou oproti klasickým steperom z posilňovne je najmä fakt, že na takýchto prístrojoch neexistuje návrat dole. Možno prekvapím ak poviem, že je to práve brzdiaci pohyb zostupovania zo schodov, do ktorého sa účinne zapájajú sedacie svaly. Na rýchly beh z kopca a zostupovanie zo schodov by si mali však dať pozor ľudia z boľavými kĺbmi, pretože vznikajúce otrasy sú oveľa väčšie ako na rovine.
Vzhľadom k skutočnosti, že tréning do kopca je veľmi náročný, nemal by byť v tréningu jediným. Vhodné je ho striedať z inými, menej náročnými prostriedkami, aby telo dostalo čas na zregenerovanie. Bez dostatočného striedania hrozí nebezpečenstvo preťaženia až pretrénovania. U ľudí so slabšou kondíciou to platí dvojnásobne.
Foto zdroj: thinkstock
