Každý deň sme pod neustálym tlakom problémov. Ich rozumové riešenie v duchu vedeckého „západného“ prístupu je väčšinou zdanlivé a dočasné. Pripomína neustávajúci ping-pong, pri ktorom sa po údere vracia nie jedna, ale viac loptičiek. Jednou z efektívnych metód použitelných pri riešení moderných problémov je Tai-chi Chuan, umenie vytvárať harmóniu s okolitým svetom aj so sebou samým. Je to komplex psychofyzických cvičení, ktorých účinnosť je preverená stáročnou praxou. Počas dlhej doby sa tajomstvo tohto umenia odovzdávalo v Číne z pokolenia na pokolenie, často len v rámci jednej rodiny. Takto sa v relatívnej izolácii vyvinuli postupne rôzne štýly cvičenia.
Čo vidím, keď sa ako divák ocitnem pri niekom pohrúženom do cvičenia Tai-chi Chuan? Možno by sa prvý vnem dal prirovnať pomalému záberu bežiaceho tigra: elegantný pohyb naplnený vnútornou krásou, pružný, vláčny, nezadržateľne smerujúci tam, kam ho vedie sústredená vôľa cvičiaceho. Pohyb je vyvážený, akoby sa telo vznášalo na hladine vody, končatiny sa hýbu v zladenom rytme. Jeden okamih sa líši od druhého, ale spája ich kľud a harmónia. Po chvíli cítim, akoby sa aj vo mne šíril pokoj. Z pohybov vyžaruje do okolia kľud a vyváženosť. Je to veľmi pekný zážitok.
Tai-chi Chuan pochádza z Číny. Niekedy ho nazývajú aj čínskou, alebo taoistickou jógou, lebo podobne ako indická jóga zdôrazňuje viac uvoľnenosť a vnútorný kľud ako silu. Preto sa ho môže naučiť hocikto nezávisle na veku, pohlaví, alebo športových schopnostiach. Cvičí sa pomaly v pravidelnom rytme, pohyby sú kruhové. Takéto cvičenie je veľmi užitočné pre duševné aj fyzické zdravie. Umenie Tai-chi Chuan vytvoril taoistický mních Chang San-Feng. Narodil sa r. 1247 a podľa dávnych svedkov žil vďaka cvičeniu viac ako 200 rokov. O tom, ako vzniklo Tai-chi Chuan existujú rôzne príbehy. Podľa jedného z nich v čase keď žil v horách Wu-Tang počul neobyčajne hlasný krik vtákov. Kŕdeľ pozoroval zem, na ktorej striehol had so vztýčenou hlavou. V nasledujúcom okamihu sa jedna straka oddelila a letiac nadol zaútočila na hada. Ten sa uhýbal, ale zostal pritom skrútený. Boj pokračoval nahor a nadol, dopredu a dozadu, až pokým nezbadali pohyb človeka. V okamihu straka odletela a had sa ukryl. Pri pozorovaní súboja si uvedomil Chang San-Feng podstatu toho, že „mäkké a slabé napokon víťazí nad tvrdým a silným“, ako to písal starý majster Lao-c, a vytvoril Tai-chi Chuan.
Kľúčovými pojmami čínskej filozofie sú princípy Jing a Jang predstavujúce nerozdeliteľnú polaritu sveta, ženský a mužský princíp. Dopĺňajú sa v neustálom pohybe, menia sa medzi sebou a tvoria harmonickú jednotu Tai-chi. Ich vzájomná rovnováha je vyjadrená symbolicky čínskou monádou pozostávajúcou z dvoch navzájom prelínajúcich sa polovíc, tmavej a svetlej. Chápanie vzťahu medzi Jing a Jang je v pozadí každého pohybu Tai-chi Chuan. Človek podlieha tým istým zákonom a pri cvičení sa aj fyzicky aj mentálne pohybuje medzi práznotou a plnosťou, mäkkosťou a tvrdosťou, aby dosiahol potrebnú rozvíjajúcu sa rovnováhu.
V pojatí školy Tai-chi Chuan, ktorú na Slovensku predstavujem, nie je cieľom boj, ale správne fungovanie v rytme prírody, aj v normálnych životných situáciách. Je hľadaním harmónie v procese zmeny. Medzinárodná škola Tai-chi Chuan Tomasza Nowakowského bola založená ako tradičná škola. Teda učí sa v nej bez skratiek, bez hudby, len trpezlivým napodobňovaním pohybov učiteľa. Podľa čínskej múdrosti cesta ku slobode vedie cez prísnu disciplínu, a tak cesta k oslobodeniu pohybu vedie cez zvládnutie formálnych zostáv, na ktorých pracovali generácie majstrov Tai-chi Chuan. Treba sa im učiť dovtedy, kým sa neprekoná zlozvyk používať svoje telo ako nástroj ovládaný rozumom. Až v jednote mysle a tela sa objaví stratená harmónia a pohyb človeka sa prestane líšiť od prúdenia vody, od rastu stromov, od letu vtákov po oblohe.
Foto zdroj: thinkstock
