Veľa ľudí o svojich cieľoch a túžbach po celý život len sníva. Nové myšlienky a priania zostávajú uväznené v ich mysli. Nedostávajú šancu realizácie.
Ako potom môže takýto jednotlivec vedieť, či dokáže niečo dosiahnuť, ak nie je ochotný aspoň trošku riskovať a opustiť svoju zónu komfortu?
Čo vytvára najväčšie prekážky pri pokusoch zhmotniť naše sny na skutočnosť?
Je to strach zo zlyhania, prehry a neúspechu? Sú to obavy z toho, ako sa na to bude pozerať okolie a či nás budú ostatní súdiť? Prípadne silný negatívny hlas, ktorý vychádza zvnútra človeka a hovorí mu, že jeho sny sú príliš nereálne a nikdy sa mu ich nepodarí naplniť?
Strach je prirodzený
Strach je však úplne prirodzený a nemali by sme sa na neho pozerať výhradne ako na nepriateľa. V skutočnosti ho pomerne pravidelne pociťujú aj tí najodvážnejší jedinci. Dôležité je, aby sme sa ho naučili kontrolovať a využívali ho vo svoj prospech.
Nástup strachu zvyčajne signalizuje niečo hraničné
Či už sa jedná o čosi telesné, emočné, prípadne sociálne, naše obavy sa snažia upriamiť pozornosť na určitú oblasť, na ktorej potrebujeme popracovať. Strach je vo svojej základnej podstate jedným z najlepších životných učiteľov.
Niekedy je však veľmi jednoduché popliesť si bežný strach s aktuálnym a veľmi reálnym nebezpečenstvom. Keď potom človek chybne priradí situácie so skutočnou hrozbou k svojim vnútorným strachom, zlyhaniu alebo zahanbeniu, môže to negatívne ovplyvňovať jeho správanie a rozhodovanie.
Paralýza analýzou
Patrí sem aj tzv. analytická paralýza. Dochádza k nej vtedy, keď sa pri určitej činnosti zasekneme a začneme rozmýšľať štýlom
- „čo sa stane, ak“,
- „čo ak nie som dostatočne dobrý“
A podobné negatívne a váhavé myšlienky. Ide skrátka o prílišné rozmýšľanie a prílišné analyzovanie situácii. To vedie v konečnom dôsledku k obmedzeniu akcie a navodeniu pasivity.
Jednotlivec je potom väzňom vlastného myslenia. Čaká na akési ideálne príležitosti, ktoré väčšinou nikdy neprídu. Existuje mnoho ciest, ako tento problém potlačiť, resp. úplne odstrániť.
Môžu vám v tom pomôcť aj nasledujúce štyri spôsoby:
1. Dýchanie: aspoň niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite a sústreďte sa na svoje dýchanie. Robte to pravidelne a nepodceňujte túto činnosť. Pomôže vám to k ukľudneniu mysle a uľahčí uskutočňovanie ďalších krokov.
2. Urobte si jasno vo svojich cieľoch a majte ich pravidelne pred očami: zamerajte sa na ciele, nie na prekážky (či už tie skutočné, prípadne tie vytvorené vo vlastnej hlave).
Stále si zdôrazňujte svoje ciele. Zostávajte sústredení a povzbudzujte sa. Takto môžu byť negatívne myšlienky postupne vytlačené.
3. Rozdeľte si svoj hlavný cieľ na viacero menších: táto jednoduchá stratégia môže premeniť aj veľkú výzvu na niečo ľahšie uskutočniteľné. Či už sa jedná o zhodenie 10kg, vykonanie 10 zhybov alebo odbehnutie prvého maratónu, všetko musíme robiť krok po kroku.
Nemajte pritom strach z čiastkového zlyhania. Pamätajte, že úspech a neúspech môžu vyzerať pri spätnom pohľade v polovičke cesty úplne rovnako. Na chyby sa pozerajte ako na príležitosti naučiť sa niečo nové.
4. Snažte sa, aby boli tieto menšie ciele merateľné: byť rýchlejší, silnejší alebo vyrysovanejší sú príliš všeobecné ciele, pri ktorých sa nedá objektívne povedať, či ste ich už dosiahli. Veľa ľuďom pomáha, keď si určia konkrétne a merateľné ciele.
Rešpekt a obdiv patrí tým, ktorí sa chopia svojej šance a snažia sa niečo dosiahnuť
A aj keď sa im to v konečnom dôsledku nepodarí, vždy to bude hodnotené lepšie ako skrývanie a vyhováranie sa. Zdvihnite sa z gauča. Vypnite počítač. A vytvorte si zoznam malých a jednoduchých krokov, ktoré vás priblížia k tomu, čo skutočne chcete. Na začiatku nemusíte poznať celú cestu k vášmu cieľu. Tá sa vám bude postupne odkrývať.
Foto zdroj: thinkstock
