To, že strava ovplyvňuje nielen náš fyzický, ale aj psychický stav, je už po dlhé generácie dobu zrejmé. Taký istý efekt majú aj mnohé výživové doplnky – okrem pôsobenia na mnohé fyzické aspekty nášho tela, môžu rôznym spôsobom pôsobiť aj na náš duševný stav. Jednou z takýchto látok je aj obľúbený doplnok aktívnych športovcov – glutamín.
Čo je glutamín
Glutamín je neesenciálna aminokyselina syntetizovaná v našom organizme z iných aminokyselín, ktorá tvorí nezameniteľnú časť v našich myocytoch – čiže svalových bunkách. Medzi jej najužitočnejšie funkcie z hľadiska aktívneho športovania patrí napríklad utlmovanie katabolizmu bielkovín, zlepšovanie dusíkovej bilancie, sprostredkovanie rastu a regenerácie svalových vlákien či podpora tvorby rastového hormónu.
Okrem toho má priaznivý vplyv na imunitu, činnosť mozgu, odbúravanie toxínov či tvorí základ pre život bielych krviniek. Jeho hladina klesá pri veľkej záťaži a strese (ľahko ho odbúravajú vysoké hladiny kortizolu). Napriek tomu, že u väčšiny ľudí nebol zaznamenaný nedostatok glutamínu, mnohí ho pre zefektívnenie tréningu a jeho priaznivé účinky dopĺňajú do svojho tela externe – prostredníctvom suplementov alebo stravy. V strave nájdeme glutamín najmä v živočíšnych produktoch (mlieko, syr, hydina, hovädzie mäso, ryby, vajcia), ale napríklad aj v kapuste, špenáte, petržlene či pšenici.
Glutamín a depresia
Niektorí odborníci sa domnievajú, že v spojitosti s hladinou glutamínu v našom tele je možné hovoriť aj o vzniku či zániku depresie. Ako to teda je, pomáha glutamín proti depresii alebo ju spôsobuje? Poďme sa pozrieť, čo na túto tému hovoria výskumy.
Výskumníci v Boston Women’s Hospital (Massachusetts) podávali zdravým jedincom 40 až 60 g glutamínu denne počas piatich dní. Výsledok bol taký, že skúmané osoby vedeli rýchlejšie a efektívnejšie riešiť predložené problémy a mali lepšie výsledky v porovnávacích testoch. Ukázalo sa, že glutamín funguje už veľmi krátko po podaní a jeho účinok sa časom znásobuje. Výsledky štúdie boli publikované v Journal of Parenteral and Enteral Nutrition a poukázal na funkčnosť glutamínu pri zlepšovaní mozgových funkcií.
Štúdia publikovaná v roku 2007 vo februárovom vydaní odborného periodika Archives of General Psychiatry (vydávanom Americkou medicínskou asociáciou) prináša poznatok, že skúmaní účastníci, ktorí trpeli depresiou, mali znížené hladiny glutamínu v prefrontálnom mozgovom tkanive. O niekoľko desaťročí staršia štúdia – z roku 1976 uverejnená v belgickom odbornom časopise Acta Psychiatrica Belgica referuje, že použitie L-glutamínu ako prostriedku s antidepresívnymi účinkami bolo úspešné na sledovanej skupine dospelých ľudí s príznakmi depresie.
Toho, že by užívanie glutamínu spôsobovalo depresie, sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou obávať vôbec nemusíme. Práve naopak – zdá sa, že účinok glutamínu je na úrovni antidepresív, nie na úrovni látok, ktoré depresiu spôsobujú – čo je samozrejme pozitívnou správou pre všetkých, ktorí tento doplnok majú v obľube.
Avšak na to, aby sme mohli s istotou vyhlásiť, že glutamín má klinicky potvrdené antidepresívne účinky platné vo všeobecnosti, chýba ešte množstvo adekvátnych štúdií. Každopádne vplyv glutamínu na zvyšovanie efektivity činnosti mozgu bol niekoľkokrát laboratórne dokázaný a mnohí odborníci glutamín uznávajú ako doplnok vhodný najmä v období zvýšeného stresu a nárokov na fyzickú a psychickú odolnosť.
Zdroje:
http://www.livestrong.com/article/477074-glutamine-depression/
http://en.wikipedia.org/wiki/Glutamine
http://extrahappiness.com/happiness/?p=3617
Foto zdroj: thinkstock
