Diabetes 1. stupňa postihuje predovšetkým mladých ľudí. Zjaví sa ako blesk z jasného neba a človek sa s tým musí naučiť žiť po zvyšok svojho života. Mnohí z týchto ľudí športovali. Niekto rekreačne, iní dokonca vrcholovo. Nová situácia nemusí znamenať koniec akéhokoľvek športovania. Bude si to však vyžadovať väčšie premýšľanie nad svojím zdravím, častejšie merania a prísne riadenia sa radami svojho lekára.
Nie som lekár a ani sa tu nechcem snažiť popisovať niečo, čo je potrebné dodržať pri športovaní. Berte prosím tieto riadky ako všeobecné zamyslenie sa nad skĺbením tohto zdravotného stavu a športovania.
Zdroje energie pre prácu sú: ATP, CP, cukry a tuky. Prvé dva menované zdroje nám spolu zabezpečia energiu na asi 20 sekúnd intenzívneho zaťaženia. Potom nastupujú cukry. Tie sú významným zdrojom energie pre prácu svalov, a nezbytným zdrojom energie pre náš mozog. Pri diabetes 1. stupňa telo nemôže využiť tento zdroj energie.
V zdravom tele prirodzenú hladinu cukru udržuje inzulín a kontraregulačné hormóny. Ak je hladina cukru privysoká, znižuje ju inzulín. Kontraregulačné hormóny ako adrenalín, glukagon alebo rastový hormón majú účinok opačný. Inzulín sa dá označiť za múdreho hospodára s cukrom. Ponecháva časť energie pre momentálnu potrebu a zvyšok uskladňuje v bunkách, vo svaloch a v pečeni. Cukor uskladnený vo svaloch a v pečeni sa nazýva svalový glykogén a je jedným z najpohotovejších zdrojov energie pri cvičení. Jeho zásoba je však veľmi obmedzená. Vydrží len pre niekoľko minút svalového zaťaženia. Zásoba glykogénu v pečeni je na niekoľko hodín.
Ak sú zásoby svalového glykogénu vyčerpané, telo siahne po inom zdroji energie – cukor v krvi. Ten sa však pri svalovej práci rýchlo míňa a preto sa musí uvoľňovať zo zásob. Aby mohla byť energia z buniek uvoľnená, je potrebné utlmiť prácu inzulínu. O to sa postarajú regulačné mechanizmy.
Športovci s diabetes 1. typu podstupujú dvojnásobné riziko. Pri zaťažení spotrebujú veľké množstvo glukózy a ak si už raz aplikovali inzulín nemôžu zabrániť prirodzenej funkcii inzulínu brániť uvoľňovaniu uskladnenej energie v bunke. Takto sa vystavujú riziku hypoglykémie. Hypoglykémia je stav, ktorý nastáva v organizme v dôsledku akútneho nedostatku cukru ( 3 milimól/liter ) ako jediného paliva pre mozog. Je sprevádzaná napr. bolesťou hlavy, dvojitým videním, závraťou, výraznou svalovou slabosťou atď. Preto čím aktívnejšie chcete športovať, o to musí byť vaša metabolická kontrola prísnejšia.
Dôsledná a pravidelná sebakontrola je najlepším pomocníkom pri upravovaní režimu v priebehu športovania. Ak začnete športovať, vykonávajte aktivitu pravidelne a intenzitu zvyšujte postupne. Za žiadnych okolností nepodceňujte riziká, ktoré zo sebou šporovanie prináša.
10 faktorov, ktoré zvyšujú riziko hypoglykémie /Vávrová, H.: Fit pro život s diabetem/:
1. Intenzita a dĺžka zaťaženia – Čím dlhšie a intenzívnejšie budete športovať, tým viac glukózy spotrebujete.
2. Predchádzajúce hladovanie, športovanie, alebo schudnutie drasticky zníži zásoby glykogénu a zvýši citlivosť na inzulín.
3. Neprimerane vysoká dávka inzulínu – Zvyšuje koncentráciu cukru v bunkách ( uzatvára ) a bráni jeho uvoľňovaniu zo zásob – znižuje produkciu. Čím väčšia dávka inzulínu, tým väčšie riziko.
4. Nedostatok sacharidov v strave – Vynechanie plánovaného jedla, alebo strava chudobná na cukry zvyšuje riziko hypoglykémie.
5. Urýchlená absorpcia inzulínu – Pokiaľ je miesto aplikácie bezprostredne fyzicky namáhané je vstrebanie inzulínu zrýchlené (napr. : aplikovanie do stehna pred bicyklovaním). To samé platí v horúcich klimatických podmienkach, alebo v saune.
6. Športová aktivita v dobe maximálneho účinku inzulínu – Vo vrchole pôsobenia inzulínu je riziko hypoglykémie najväčšie.
7. Alkohol a niektoré lieky – Bránia uvoľňovaniu glukózy z pečeňového glykogénu.
8. Tehotenstvo – Je potreba počítať s väčšou spotrebou glukózy pre výživu plodu.
9. Predchádzajúce opakované hypoglykémie – Znižujú citlivosť pre vyplavenie kontraregulačných hormónov. Sú vyplavované až pri skutočne nízkej hladine cukru a neskoro varujú svojimi klinickými príznakmi.
10. Dlhšia doba trvania onemocnenia – Zvyšuje riziko tým, že postupne dochádza k oslabeniu sekrécie i kontraregulačných hormónov, hlavne glukagonu a adrenalínu.
Foto zdroj: thinkstock
