Šport a deti

Pohyb je prirodzený pre človeka už pred jeho narodením. V priebehu vývoja z malého dieťaťa cez školopovinné až po dospelého človeka tomu nie je inak. Zdravé dieťa prirodzene cíti potrebu hýbať sa.

Šport a deti

Dôležitú úlohu v rozhodovaní o tom, akým spôsobom bude dieťa vykonávať túto potrebu, ako často a s akými cieľmi, zohrávajú práve rodičia. Mnohí bohužiaľ nevedia, že najpodstatnejšia je radosť dieťaťa z pohybu a nie ich naplánované ambície ako z neho spraviť profesionála. To je zároveň jedným z hlavných dôvodov, prečo čoraz väčšie množstvo detí postupne cíti odpor k športu a mladá populácia sa stáva obéznejšou.

Základným motívom pre rodiča pri výbere vhodnej športovej aktivity by mal byť záujem jeho potomka a záruka jeho správneho psychomotorického vývinu. Taktiež by malo byť vedenie k športu prispôsobené veku a fyzickému aj psychickému stupňu vývoja dieťaťa.

Najmenšie deti (vo veku približne do 5 rokov) by mali predovšetkým rozvíjať svoje pohybové schopnosti prostredníctvom rôznych nenáročných hier. V najnižšom veku je vhodná chôdza (aj po nerovnom teréne), beh, hojdačky, preliezačky (pod dohľadom dospelých osôb), neskôr postupné učenie jazdy na trojkolke, bicykli, plávanie, tanec či ľahká gymnastika.

Ak dieťa primerane zvláda tieto aktivity a je schopné ovládať svoje telo, koordinovať pohyby a pochopiť pravidlá jednotlivých športov, je pripravené prejsť aj na kolektívne športy. Podľa Americkej akadémie pediatrov však nie je prínosné zapájať do organizovaných športov deti mladšie ako 6 rokov.

Na začiatku je vhodné skupinové aktivity uskutočňovať napríklad v rámci rodiny a známych – je to dôležité kvôli sebaistote a pocitu bezpečia u dieťaťa. V tomto veku (približne od 6 do 7 rokov) je vhodné postupne dieťa privykať na to, že športy prinášajú aj (zdravé) súperenie či spoluprácu medzi hráčmi. Prostredníctvom basketbalu, volejbalu, futbalu, hokeja, vodného póla a iných kolektívnych športov sa u detí rozvíjajú sociálne väzby a vedomie spolupatričnosti v tíme. V tomto období môžu prísť prvé vážne problémy, ktorých zvládnutie často rozhoduje o ďalšom vzťahu dieťaťa k športovaniu. Niektoré deti totiž nie sú kolektívne založené a preto im môže robiť problém začleniť sa do tímu a tvoriť jeho súčasť.

Je pre nich prirodzenejšie a príjemnejšie, keď sa o úspech budú pokúšať samostatne. Ak ich budeme napriek tomu nútiť hrať skupinové športy, hrozí riziko, že zaujmú k športu všeobecne odmietavý postoj. Pre takéto typy je vhodnejšie hľadať iné športy, ktoré sú založené na individuálnom tréningu a prístupe. Medzi tieto patria napríklad tenis, lyžovanie, golf, plávanie či atletika.

Šport a deti

Vo veku od 12 do 15 rokov k nim môžeme pridať aj ľahšie formy fitnes a kulturistiky, avšak s veľkou opatrnosťou a pod stálym dohľadom, pretože v tomto veku ešte nie je fyzický vývoj celkom ukončený.

So správnym prístupom už v mladom veku môžeme potomkovi umožniť nadobudnúť základ pre jeho ďalšie pôsobenie v športe, pokiaľ oň bude mať aj v dospelosti záujem. Najdôležitejšia pre rodičov by však mala byť slobodná voľba dieťaťa a kritické odhadnutie jeho schopností a daností vykonávať určitý druh športu. V žiadnom prípade netreba deti nútiť či neprimerane zaťažovať, no je potrebné vyhýbať sa aj opačným extrémom – čiže zakazovaniu športu, prípadne absencii akéhokoľvek pohybu alebo ľahostajnosti v správnej výchove k zdravému životnému štýlu.

Foto zdroj: thinkstock