Spánok je jednou z najdôležitejších súčastí zdravého života, samozrejme za predpokladu, že máme primerané množstvo spánku, ktorý je kvalitný. Nie je totiž spánok ako spánok. Kvalita spánku ovplyvňuje veľké množstvo telesných procesov, najmä procesov regenerácie a metabolizmu látok zabezpečujúcich hlavné životné funkcie.
Jednou zo životne dôležitých látok je kyslík a jeho príjem je kľúčovým faktorom pre celkové správne fungovanie nášho tela. Zdravý, ničím neprerušovaný 7 až 8 hodinový spánok v tme, primeranej teplote a v prostredí s dostatočnou koncentráciou kyslíka je ideálnym základom pre udržanie organizmu v zdravom a funkčnom stave.
V dnešnej dobe sa však čoraz častejšie stretávame s rôznymi spánkovými poruchami, ktoré strpčujú a ohrozujú život čoraz väčšiemu percentu ľudí.
Podľa dostupných údajov v súčasnosti trpí všeobecnými poruchami spánku viac ako jedna tretina populácie a k problémom s nespavosťou sa priznáva až 15 percent. Z hľadiska pohlavia sú na tom horšie muži ako ženy. Medzi najzávažnejšie spánkové poruchy patria poruchy dýchania. Staré známe a veľmi nepríjemné chrápanie, ale aj život ohrozujúce apnoe – dočasná zástava dýchania. Tieto dve najfrekventovanejšie dyssomnie zaraďujeme medzi primárne poruchy dýchania v spánku.
Apnoe sa ďalej delí na obštrukčné, centrálne a zmiešané. Najčastejšie – obštrukčné apnoe je zapríčinené fyzikálnymi faktormi spôsobujúcimi časté prerušovanie spánku a tým výrazne klesajúcu kvalitu regenerácie. Medzi fyzikálne faktory zaraďujeme najmä zapadajúce mäkké podnebie, hypertrofické (zväčšené) časti ústnej dutiny a nosohltana, zhoršenú priechodnosť nosa, gravitačný vplyv či obezitu.
Tu sa dostávame k bludnému kruhu, v ktorom obezita spôsobuje a prehlbuje spánkové poruchy dýchania, ktorých následkom je nekvalitný spánok a dôsledkom nekvalitného spánku sú poruchy regenerácie buniek, metabolizmu či srdcovo-cievne poruchy, ktoré opätovne vedú k obezite. Preto spánkové poruchy dýchania veľmi úzko súvisia s nadmernou telesnou hmotnosťou a pri liečení sa treba snažiť odstrániť nielen problém s dýchaním a kvalitou spánku, ale súčasne aj problém s nadbytočnou telesnou hmotou. Obštrukčné apnoe sa najčastejšie vyskytuje v polohe spánku na chrbte, keďže v tejto polohe je najvyššia šanca dočasného uzavretia dýchacích ciest a následného prerušenia prívodu kyslíka do pľúc.
Vývoj spánkových porúch dýchania je postupný, pričom sa člení na 4 fázy. S postupom do každej ďalšej fázy sa významne zvyšuje riziko metabolických, srdcovo-cievnych a endokrinných problémov. V prvej fáze postihnutý začne chrápať. Druhá fáza predstavuje zhoršenie prietoku vzduchu zapríčinené zvýšeným odporom horných dýchacích ciest, v tejto fáze nastupujú prvé prerušenia spánku. Treťou fázou je už syndróm spánkového apnoe, ktorým trpia 4 percentá populácie.
Táto fáza predstavuje zástavy dýchania, prerušovanie spánku, budenie sa. Štvrtou, najhoršou fázou je ochorenie s názvom Pickwickov syndróm, ktorým trpí približne jedno percento populácie a jeho prejavmi sú ospalosť a modranie. Spomínané poruchy môžu v závažných prípadoch viesť od vysokého tlaku cez srdcovú arytmiu až k infarktu a následnej smrti počas noci.
Možnosti liečby sú v posledných rokoch široké a špecializujú sa na ne tzv. spánkové laboratóriá. Poruchy dýchania v spánku je možné liečiť chirurgicky (najmä odstránením fyziologických obštrukcií ako je operácia nosovej priehradky alebo vybratie mandlí), zavedením pneumatickej dlahy do nosa, ktorá zmení dychový vzor, ale najmä odstránením obezity, ktorá sa vyskytuje u veľkého množstva pacientov trpiacich spánkovými poruchami dýchania. Okrem toho sa v súčasnosti aplikujú rôzne spôsoby alternatívnej liečby, medzi ktoré patrí napríklad hypnóza či využitie rôznych bylinných zmesí.
Foto zdroj: thinkstock
