Skvelí športovci sa nenarodia hneď skvelí

1591

Status legendy svojho športu získavajú ťažkou a pravidelnou prácou, prekonávaním prekážok, poučením sa z neúspechu a získavaním skúseností.

Tí najlepší zo svojho odvetvia majú okrem talentu, dobrej genetiky, tréningu, stravy, regenerácie a pracovnej morálky aj niečo výnimočné. Ich úspech totiž do veľkej miery pramení zo špeciálneho nastavenia mysle.

Očakávajú od seba veľké veci

Nie v namyslenom a pyšnom význame. Ale formou zdravého sebavedomia a poznania svojho potenciálu a silných stránok. V tomto smere je pravdepodobne najznámejší výrok, ktorým sa prezentoval Muhammad Ali:

„I’m gonna show you how great I am!“ (Ukážem vám, aký som skvelý!)

Legendárni športovci vedeli skôr ako ktokoľvek iný, že sa chystajú zaradiť medzi najlepších. Boli tým natoľko posadnutí a motivovaní, až sa im to nakoniec podarilo. Odmietali negatívne postoje. Nedali sa zastaviť neprajnými ľuďmi a rozhodnutiami.

Z pohľadu slovenského fanúšika športu je možno aj vám v tejto súvislosti známy príbeh Zdena Cháru. Veľa ľudí, medzi nimi aj tréneri, mu neverili a radili mu, aby si v mladosti vybral radšej basketbal alebo iný šport.

On sa však prepracoval z odpisovaného hokejistu na kapitána tímu Boston Bruins a jedného z najlepších obrancov svojej doby (víťaz Stanley Cupu, zisk Norrisovej trofeje, viacnásobný účastník zápasu hviezd NHL).

Žijeme v dobe, kedy je priemernosť normou a vykonávanie nutného minima akceptovateľné

Predpokladá sa od nás, že sa prispôsobíme štandardom, ktoré sú však prinajlepšom len priemerné. Ľudia od vás vo všeobecnosti nebudú čakať skvelé a veľké veci. To musíte od seba očakávať práve vy.

Už od školy nás učia nerobiť chyby

Naša spoločnosť vníma chyby a zlyhania veľmi negatívne. Už od školy nás učia nerobiť chyby.

Je dôležité nebáť sa čiastkových zlyhaní. Michael Jordan povedal:

„Minul som vo svojej kariére viac než 9000 striel, prehral skoro 300 zápasov a 26krát som nepremenil rozhodujúcu strelu v závere zápasu. Zlyhával som stále a znova v mojom živote. A to je ten dôvod, prečo som uspel.“

Strach zo zlyhania je človeku prirodzený a žiaľ často krát naučený v rodine a škole.  Problém nastáva, keď sa ním necháme až príliš paralyzovať. Prestávame konať. Nenechajte sa odradiť predošlým neúspechom. Využite ho ako spätnú väzbu na poučenie, vývoj a zlepšenie.

Tí najlepší športovci si pred seba nekladú limity. Veria, že vždy je možné progresívne sa zlepšovať a dosiahnuť aj zdanlivo nemožné. V 50-tych rokoch minulého storočia boli všetci pevne presvedčení o tom, že jednu míľu (1,61km) nie je možné zabehnúť pod 4 minúty.

Až dovtedy, keď v roku 1954 Roger Bannister vyvrátil všetky športové a fyziologické hypotézy časom 3 minúty 59,4 sekundy.

Ak chcete príklad z nie tak dávnej doby, prichádza na rad Usain Bolt a jeho svetový rekord 9,58 v behu na 100 metrov (Berlín 2009) a 19,19 v behu na 200 metrov (takisto Berlín 2009).

Keď ešte niečo nebolo dokázané, neznamená to, že je to nemožné. Začnite od seba a snažte sa systematicky prekonávať vlastné limity a výkonnostné hranice.

Foto zdroj: thinkstock