Stúpajúca tendencia výkonu vo vrcholovom športe má za následok stále sa zvyšujúci počet zranení. Poranenia kolenného kĺbu, patria k tým, ktoré najčastejšie vedú k absencii na tréningu. Koleno ako váhonosný kĺb je zaťažovaný dynamickou ale aj statickou silou. Ľahká zraniteľnosť kolenného kĺbu vyplýva z jeho neustáleho preťaženia, z možnosti porušenia statickej a dynamickej stablilizácie, rovnako aj z jeho zložitej anatómie (veľký počet povrchov kĺbových plôch).
 |
K najčastejším poraneniam patria poškodenia väzivových štruktúr a ostatných štruktúr kolenného kĺbu najmä pri športových aktivitách a kontaktných športoch (vznikajú trhlinky (lézie) a/alebo pretrhnutie (ruptúry) väzov). Najčastejšou príčinou pretrhnutia predného skríženého väzu (ďalej len ACL, z ang. anterior cruciatum ligament) je pôsobenie vonkajších a vnútorných síl v extrémnom rozsahu. Sledujeme nadmerné pohyby mediálnym alebo laterálnym smerom, rotácie, hyperextenzie a predno-zadné posuny. V týchto prípadoch hovoríme o tzv. bezkontaktných poraneniach. Poranenie ACL môže vzniknúť aj priamym nárazom do kolena (napr. pri futbale, hádzanej, alebo pádom pri lyžovaní). Po poranení sa v prípade krvácania do kĺbovej dutiny kolena zvyšuje riziko poškodia stabilizačného systému kĺbu, ale najmä riziko poškodenia chrupavky. Často býva symptómom pre diagnostikovanie ruptúry väzov, prípadne kĺbového puzdra.
V prípade poškodenia stabilizátorov kolenného kĺbu, napr. v dôsledku poranenia a následnej operácie, sa stretávame s mnohými obmedzeniami pohybu. Základné postavenie kĺbu je plná extenzia, z ktorej môžeme vykonať približne 5º hyperextenziu. Pri zvýšenej voľnosti väzov môže byť hyperextenčný pohyb aj 15 º. Tento stav znamená zvýšené riziko poranenia väzov, avšak po operačnom zákroku títo pacienti často dosahujú plnú extenziu skôr, čo je pozitívne pre odstránenie krívania. Každá zmena odstupu a úponu týchto väzov, či zmena ich dĺžky, mení biomechanické pomery kĺbu. Práve k takýmto zmenám po rekonštrukcii ACL dochádza, a v tréningovom procese je potrebné mať ich na zreteli.
Po úspešnej operácii ACL je nevyhnutná dlhodobá rehabilitácia pre znovunadobudnutie plnej hybnosti a sily dynamických stabilizátorov kolenného kĺbu. Posilňovanie svalov umožňuje návrat do športových aktivít najskôr s podpornou ortézov neskôr bez nej, v závislosti od úrovne dynamickej a statickej stabilizácie kolena.
Rehabilitácia kolena po rekonštrukcii ACL.
1. Pooperačná starostlivosť. (7-14 dní)
- Izometrické napínanie svalu (tlačenie kolena k podložke a vedomé napínanie mm.quadriceps femoris v sériách : 10-20 opakovaní 1500-3000denne)
- Pohyby v členkovom kĺbe – flexie a rotácie (svaly predkolenia)
- Nácvik ohybnosti (motodlaha 20-70°, rehabilitačná sestra: PIR, anti-gravitačná metoda)
- Nácvik chôdze s barlami a bez barlí
2. Fyzioterapeutická fáza (2-10 týždeň)
- Rozsah pohybu (PIR, anti-gravitačná met., strečing)
- Odstraňovanie svalovej atrofie (izometrická metóda, cvičenie s vlastnou váhou)
- Mobilizácia pately
- Mäkké techniky (jazvy)
- Elektrogymnastika pre obnovu motorických jednotiek m.quadriceps femoris (napr. pomocou TENS prístroja)
Tréningová fáza (1-8 mesiac)
 |
Kvalitné ortézy zakúpite v OBCHOD.sportujeme.sk
Táto fáza plní minimálne rovnako dôležitú úlohu ako predchádzajúce. Začína sa dosiahnutím potrebného rozsahu pohybu (100-110° a viac), a rehabilitáciou na stacionárnom bicykle. Takisto sa pokladá za minimálne kritérium schopnosť stáť na operovanej končatine z hľadiska posilňovania proti odporu a s vlastnou váhou. Postupuje sa nadobúdaním základnej svalovej sily, postupne cez silovú vytrvalosť až po dynamickú silu. Pokračuje tréning prispôsobovaný štruktúre športového výkonu daného športovca, až po samotnú integráciu športovca do určeného športu (návrat k vrcholovému, rekreačnému športu).
V týchto fázach integrácie športovca odporúčame používanie podporných ortéz – športových bandáží, ktoré plnia viacero funkcií.
1. V požadovanom smere a rozsahu obmedzujú, alebo skôr tlmia rozsah pohybu a zabraňujú tak spomínaným mechanizmom poranenia.
2. Podporujú dynamickú stabilizáciu kolenného kĺbu dráždením kožných receptorov v extrémnych polohách.
3. V neposlednom rade tvoria aj „psychologickú bandáž“ a podporu, pretože športovec má pocit vyššej pevnosti kolenného kĺbu a okolitých svalov.
Zvýšené sebavedomie (ak nie je prehnané) je žiadané. Športovec prestáva nad poranenou končatinou premýšlať a tak napomáhame k odstráneniu narušených pohybových stereotypov z dôvodu podvedomého šetrenia poraneného kolena. Na tomto mieste je však rovnako dôležité pripomenúť, že je nežiadúce, aby si športovec na podpornú ortézu dlhodobo navykol. Pri nadmernom používaní môže naopak dôjsť k poklesu aktivizácie statických aj dynamických stabilizátorov. Preto sú podporné ortézy žiadané iba v prvých dvoch, maximálne troch mesiacoch od začiatku plného zaťažovania v športe. Na druhej strane pri rekreačnom športe plnia do značnej miery preventívnu funkciu. Ak človek nie je výkonnostný športovec, a vracia sa k športovým činnostiam nepravidelne, doporučuje sa chrániť si oslabené časti tela, aby sa neobnovilo zranenie.
Autor: Mgr. Matel Vlašič, PhD Kondičný tréner
Foto č.1 zdroj: thinkstock
