Ekonomika behov sa v poslednom období spomína v prípade vytrvalostnejšie zameraných športov čoraz častejšie. Dôvod je jednoduchý.
Tento ukazovateľ môže byť lepším meradlom výkonnosti ako tie tradičné (VO2max a iné). Zatiaľ však bolo vykonaných pomerne málo štúdii zameraných na ekonomiku behu u ľudí v strednom a pokročilom veku (nad 35 rokov).
S tým, že rezistentný tréning je po viacerých stránkach prospešný aj pre vytrvalostných športovcov, ste sa už určite stretli. Štúdia prezentovaná v Journal of Strength and Conditioning sa na to pozrela o niečo konkrétnejšie. Hlavným zámerom bolo skúmanie vplyvu silového tréningu na ekonomiku behu, špeciálne u vyššie spomenutých bežcov (s vekom nad 35 rokov).
Čo vlastne ten záhadný pojem ekonomika behov znamená?
Kým VO2max predstavuje maximálnu spotrebu kyslíka, tak ekonomika behu vyjadruje spotrebu kyslíka pri určitej rýchlosti behu.
Čim je nižšia, tým jedinec beží úspornejšie a pri určitej rýchlosti vydá menej energie. Pomôže vám bežať rýchlejšie a ďalej, aj keď vaše hodnoty VO2max zostanú na približne rovnakých úrovniach.
Späť k súvisiacej štúdii
Jej účastníci, ktorými boli pravidelne trénujúci a skúsení maratónski bežci, mali pokračovať vo svojom štandardnom bežeckom tréningu. Čo sa týka silového tréningu, boli náhodne rozdelili do nasledujúcich troch skupín:
1. Rezistentný tréning s tradičnou schémou pracovných sérii a opakovaní: 3 série po 10 opakovaní s váhou okolo 70% maxima pre jedno opakovanie a pauzami 2-3 minúty.
2. Rezistentný tréning silovejšieho charakteru: 4 série po 3-4 opakovania s váhou okolo 85-90% maxima pre jedno opakovanie a pauzami 3-4 minúty.
3. Kontrolná skupina (vykonávala len bežecký tréning, silový nie).
Rezistentný tréning zložený zo základných cvikov na celé telo bol odcvičený 2krát týždenne progresívnym spôsobom (pomalé zvyšovanie používaných váh každý týždeň). Celkové trvanie štúdie bolo 6 týždňov.
Vysoké váhy pomohli
Výsledky ukázali, že u prvej a tretej skupiny nedošlo k výraznejším zlepšeniam, zatiaľ čo druhá skupina preukázateľne zlepšila svoje silové schopnosti v posilňovni (v priemere o 16,34%) a aj ekonomiku behu (v priemere o 6,17%).
Áno, len u jedincov využívajúcich silový tréning s vyššími váhami došlo k viditeľnej redukcii spotreby kyslíka pri ich štandardnom maratónskom tempe. Tradičný tréning nepriniesol progres pravdepodobne preto, že je to forma tréningu, na ktorú sú bežci už relatívne zvyknutí.
Teda aspoň tí skúsenejší na vyššej úrovni, ktorí boli aj subjektmi pozorovania v tomto výskume. U začiatočníkov a menej pokročilých bežcov môže dôjsť k zlepšeniu sledovaných faktorov o niečo ľahšie aj pri tradičnom cvičení.
Vyššia sila bez extra svalov
Podstatné je tiež to, že k týmto zlepšeniam sily a úspornosti behov došlo bez vybudovania novej svalovej hmoty. Váha extra svalov navyše by mohla byť pre väčšinu vytrvalostných bežcov skôr prekážkou. Ďalším vedľajším pozitívom rozumného silového tréningu vo vyššej intenzite je podpora zdravia kostnej hmoty. To takisto naberá na dôležitosti s pribúdajúcim vekom.
Foto zdroj: thinkstock
Súvisiaca štúdia:
Piacentini, Maria Francesca, et. al.: “Concurrent Strength and Endurance Training Effects on Running Economy in Master Endurance Runners.” Journal of Strength and Conditioning Research, August 2013 – Volume 27 – Issue 8 – p 2295-2303.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23207882
