Posledné roky potravinársky priemysel celosvetovo zaznamenáva čoraz menší dopyt po klasickom kravskom mlieku.
Piť či nepiť mlieko
Mlieko bolo dlhé desaťročia jednou zo základných zložiek potravy bežného človeka. Dnes je diskusia o mlieku veľmi aktuálna. Názorové platformy na problematiku pitia kravského mlieka sa rozchádzajú na dva protichodné brehy.
Niektorí hlásajú návrat k mlieku ako základnej zložky potravy, pričom ich tvrdenia sú podporované aj kampaňami zo strany vlád či rôznych záujmových skupín (neraz podporené aj lekárskymi vyjadreniami).
Určite ste aj vy zaregistrovali masívnu kampaň „Objav mlieko“ pre zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá sa na Slovensku uskutočnila od roku 2009. Aktuálne napr. dotácie pre poľnohospodárov pre zachovanie produkcie kravského mlieka.
Takéto a podobné kampane sa aj dnes rozmáhajú vo viacerých krajinách, najmä v rámci Európskej únie.
Čo hovoria odporcovia mlieka
Odporcovia mlieka poukazujú na rôzne nebezpečenstvá a dôvody (či už morálne alebo praktické), pre ktoré považujú pitie mlieka za prežitok.
Poďme si zhrnúť najčastejšie dôvody, prečo sa ľudia, ktorí kravské mlieko piť môžu, v súčasnosti prikláňajú skôr k voľbe alternatívnych zdrojov mlieka (rastlinných typov mlieka) alebo dokonca k absolútnemu vylúčeniu mlieka a mliečnych výrobkov zo svojej stravy.
1. Kvalita súčasného mlieka
Mnohí ľudia apelujú na čoraz nižšiu kvalitu kravského mlieka. V minulosti bolo bežné doma chovať kravu, alebo brať mlieko od susedov (regionálna produkcia). Dnes je bežné, že ľudia (aj tí, ktorí žijú na vidieku) už chovajú zvieratá viac pre potešenie, ako pre úžitok.
Masívna výroba vyžaduje neustálu produkciu veľkého množstva mlieka. Odráža sa to aj na jeho kvalite.
Súčasné priemyselne balené mlieko má inú chuť a konzistenciu. Ubúda aj na jeho výživovej kvalite. Často je riedené vodou. Normy dokonca povoľujú v predávanom mlieku určité hodnoty prítomnosti krvi či hnisu.
Ďalším problémom, ktorý vplýva na kvalitu mlieka, sú antibiotiká. Lieky sú podávané kravám vtedy, keď sa im z nadprodukcie mlieka vytvorí zápal v tele.
Ďalším faktorom, ktorý výrazne znižuje kvalitu mlieka, je trhový mechanizmus. Regionálne mlieko sa predáva napríklad na opačný koniec Európy. K nám sa priváža pasterizované mlieko z iných krajín.
V tomto prípade je schodným riešením priamy odber od farmára, alebo chovateľa, ktorý má vlastné kravy.
Ani v tomto prípade žiaľ často nemáme istotu, čím sú kravy kŕmené, či je o ne dobre postarané a či im chovateľ nedáva antibiotiká.
2. Kvalita života kráv (morálny aspekt)
Existuje mnoho dokumentov, ktoré predstavujú život kráv na farmách a vo veľkovýrobe ako jedno veľké utrpenie. Mnohí ľudia berú do úvahy tento fakt. Mlieko (mliečne výrobky) odmietajú skrátka preto, lebo sa nechcú zúčastňovať na utrpení kráv.
3. Vplyv mlieka na zdravotný stav
Čoraz častejšie sa diskutuje o spojitosti mlieka a vzniku osteoporózy. V minulosti bol ujednotený názor o pozitívnom vplyve mlieka na prevenciu osteoporózy (najmä vďaka obsahu vápnika).
Dnes sa v spoločnosti šíria rôzne protichodné názory a štúdie. Teória škodlivosti mlieka vzhľadom k našim kostiam, sa zakladá na predpoklade, že mlieko zvyšuje pH nášho organizmu. Tým spôsobuje prekyslenie. Naše telo pri snahe vyrovnať hodnoty pH využíva vápnik ako jeden z najúčinnejších prostriedkov na dosiahnutie zásaditosti.
Nuž a tento vápnik údajne telo berie priamo z kostí. V nich ho máme najväčšiu zásobu.
Okrem toho sa odporcovia mlieka zhodujú v tom, že obsahuje fosfáty, ktoré sú telu nebezpečné a množstvo liečiv, ktoré sa do mlieka dostáva prostredníctvom kráv.
K tomuto všetkému ešte môžme v rámci tohoto bodu pripočítať tráviace problémy. Čoraz častejšie sa objavujú u dospelých ľudí aj detí po konzumácii priemyselne spracovaného mlieka. Napriek tomu, že netrpia alergiou ani laktózovou intoleranciou.
Tip: Ako športovať a nepreháňať príjem živočíšnych bielkovín
4. Teória „cicavca“
Množstvo ľudí zastáva teóriu cicavca. Pre cicavca nie je prirodzené, aby pil mlieko iného živočíšneho druhu. A už vôbec nie v dospelosti.
V praktickom živote to znamená, že nie je prirodzené aby človek v akomkoľvek veku pil kravské (kozie, ovčie) mlieko a prijímal potravu, ktorá je z neho vyrobená.
Jediné mlieko, ktoré má človek prijímať, je podľa prívržencov tejto teórie ľudské materské mlieko a to len v období kojenia.
5. Prechod na vegánstvo
Klesajúca spotreba mäsa, mlieka a vo všeobecnosti potravy živočíšneho pôvodu poukazuje na fakt, že čoraz viac ľudí smeruje v svojom stravovaní od tradičného modelu všežravca cez vegetariánstvo až k vegánstvu.
Pre lepšiu predstavu, na území Slovenska klesla spotreba mäsa od roku 1990 až o 30 kg/osoba (v priemere).
Dnes je priemerná spotreba mäsa na osobu okolo 47 kg/rok. Môžme konštatovať, že za tento trend je zodpovedných viacero faktorov:
– významne k nemu prispieva aj (ne)kvalita živočíšnych výrobkov v súčasnej dobe,
– neustále okresávanie rozpočtu v potravinárskej výrobe a
– často nepriaznivé zaobchádzanie so zvieratami, ktoré slúžia na potravinové účely.
Okrem toho tento trend posilňujú aj rôzne kauzy ohľadne dovážaného mäsa, mlieka či vajec alebo napríklad správa WHO, ktorá poukázala na súvis medzi konzumáciou červeného mäsa a rakovinou.
Zohnať kvalitné mäso je čoraz väčší problém. Aj preto mnoho ľudí prechádza na stravovací režim, z ktorého postupne vylučujú potravu živočíšneho pôvodu. Dôvody prechodu na vegánstvo sú samozrejme rôzne. Medzi veľmi časté patria aj duchovné či morálne dôvody.
[poll id=“9″]
Zdroje:
http://www.independent.co.uk/life-style/food-and-drink/should-we-be-drinking-milk-arguments-for-and-against-dairy-10192238.html
http://www.who.int/features/qa/cancer-red-meat/en/
