Pohľad slovenskej športujúcej mládeže na doping (4. časť)

Záverečné vyhodnotenie výsledkov výskumu, o obsahu ktorého vypovedá veľavravný nadpis…

Pohľad slovenskej športujúcej mládeže na doping

Náš výskum poukazuje na to, že pri výchove mladých športovcov je zanedbávaná osveta nasmerovaná k prevencii pred dopingom, pretože takmer absolútna neznalosť zakázaných látok vyznieva z pohľadu športu, ako veľmi závažný fakt. Táto skutočnosť je alarmujúca najmä preto, že svetová antidopingová agentúra nerozlišuje úmyselný a neúmyselný doping. Z celospoločenského hľadiska je veľmi nebezpečné vnímanie vrcholového športu mládežou, keď takmer všetci nami oslovení respondenti vnímajú vrcholových športovcov ako konzumentov zakázaných látok. Podľa očakávania je za šport najviac poznačený dopingom považovaná atletika, k čomu pravdepodobne prispela medializácia dopingových prehreškov z radov atlétov na OH v Aténach (na naše prekvapenie sa tam nevyskytovala cyklistika). Naopak ako najčistejšie športy sú vnímané hry.

Celkovo má naša športujúca mládež názor, že špičkoví športovci dopujú, a dopingové testy nie sú úplne dokonalé, pričom mládež má tolerantný postoj k dopingu, keď niektorí mladí športovci nevylučujú jeho užívanie v budúcnosti (1/3 z OŠG a 1/6 spomedzi ostatných), aj keď väčšina zakázané látky nepozná. Pomerne dosť skeptický vyznieva aj názor väčšiny opýtaných, že niektoré krajiny môžu mať vlastný dopingový program z čoho by vyplývalo, že na verejnosti proklamovaný boj z dopingom nie je myslený vážne. Na základe nášho zistenia sa domnievame, že je nutná väčšia informovanosť a osveta medzi športujúcou mládežou a to ako na športových školách tak aj športových krúžkoch, aby sa nestalo, že náš šport začne produkovať dopingových hriešnikov a v horšom prípade športovcov, ktorí si zničia zdravie dopingom.

Zarážajúce je zistenie, podľa ktorého si takmer všetci respondenti myslia, že niektorí súčasní vrcholoví športovci užívajú dopingové látky. To potvrdzuje negatívne vnímanie vrcholového športu nielen medzi dospelou populáciou, ale už v žiackych a dorasteneckých kategóriách bez rozdielu športovej špecializácie, či úrovne ich výkonnosti. Vrcholový šport je vnímaný veľmi skepticky z pohľadu možností mladých ľudí dosahovať víťazstvá na najvyšších súťažiach bez podporných látok. To často krát znižuje mieru motivácie mládeže a má signifikantný vplyv na športovú kariéru mládeže.

Ako najčistejšie športy sú vnímané športové hry, kde je postup pri trestaní dopingových hriešnik benevolentnejší, keď niektoré profesionálne súťaže dodnes nemajú dopingové kontroly (keď v NHL sa len vlani objavili úvahy o zavedení dopingových testov) inde sú tresty často len finančné, či dokonca odpúšťané, čo pravdepodobne mierne skresľuje celkový pohľad na športové hry. Veď kauza Juventusu Turín, ktorému chcú odobrať 4 tituly majstra Talianska (pre poskytovanie dopingu hráčom) už čosi naznačuje. U nás sa síce objavujú dopingový hriešnici v hrách len sporadicky (a to dokonca funkcionári zvažujú odpustenie trestu), ale v niektorých krajinách kde sú rovnako často testovaní hráči, ako individuálny športovci je pomer vyrovnaný.

Šport by nemal byť zameraný len na dosahovanie maximálnych výkonov, ale hlavne na utváranie vzťahu k celoživotnej pohybovej aktivite. Mal by plniť ciele výchovno-vzdelávacieho procesu a ale hlavne upevňovať zdravie.

Športové hry boli označené ako šport najmenej poznačený dopingom, aj keď naša otázka smerovala konkrétne k športu nie, ku skupine športov. Na tomto fakte sa podieľa skutočnosť, že na výsledku športového družstva sa podieľa celé družstvo, nie jedinec. Rovnako tak medializácia previnilcov nie je taká častá ako v individuálnych športoch a v neposlednom rade dopingové kontroly nemôžu byť v kolektívnych športoch vykonávané v takom rozsahu ako v športoch individuálnych. Náklady na vykonanie dopingovej kontroly v športovom družstve sú niekoľko krát vyššie ako pri individuálnom športovcovi.

Aj keď platí, že neznalosť neospravedlňuje, jedným z riešení by mohlo byť označovanie liekov neobsahujúcich dopingové látky (napríklad značkou No-doping) podobne ako to robia niektorí výrobcovia športových suplementov. Toto riešenie by určite nebolo pre farmaceutické spoločnosti nákladné a zaiste by pomohlo obmedziť neúmyselné užitie dopingových látok, ktoré sú častým prehreškom hlavne u mladých športovcov.

Tento krok v spojení s lepšou osvetovou činnosťou by mohol pomôcť k napĺňaniu skutočného poslania športu.

Foto zdroj: thinkstock