Poznámka David: Dnešný príspevok nie je klasickým článkom a predstavuje výskum (Katedra telesnej výchovy a športu, Fakulta humanitných vied, Univerzita Matej Bela Banská Bystrica). Práca sa zaoberá problematikou dopingu a názormi našej športujúcej mládeže na tieto nepovolené podporné látky. Výskum je pre svoju dĺžku rozdelený do štyroch samostatných častí. Štruktúra ostala zachovaná. Prvá – úvodná časť sa zaoberá históriou dopingu.
 |
Ako sme si asi viacerí všimli v histórii dostávali rôzne obdobia rôzne prívlastky. Ak by sme sa mali toho držať, potom by posledné polstoročie mohlo s pohľadu športu kľudne získať prívlastok „doba dopingová“. Doping samozrejme v športe existuje od doby, kedy sa šport stal spoločenským fenoménom. Človek sa vždy snažil umelo zvýšiť svoju výkonnosť. Prvé prípady, zaznamenané v súvislosti s antickými olympijskými hrami popisujú Philostratus a Galerius. Došlo k ním v 3. storočí p. n. l. Neuveriteľný počet malých sošiek Jupitera nájdených v okolí športovísk svedčia o tom, že atléti porušovali pravidlá a týmto spôsobom žiadali bohov o odpustenie. Treba povedať, že doping nie je a ani nikdy nebol iba športovým fenoménom. Ľudia siahajú po dopingu, alebo droge všade tam, kde sa od nich vyžadujú extrémne výkony. Napr. počas II. svetovej vojny ( 1939 – 1945 ) piloti Royal Air Force, ale taktiež letci Luftwaffe a príslušníci špeciálnych jednotiek používali pervitín a methedrin. V novodobých olympijských hrách prvé informácie o dopingu pochádzajú z III. OH 1904 v St. Louis. Víťaz maratónskeho behu Američan Hicks bol na trati lekársky ošetrovaný, dostal niekoľko podkožných injekcií síranu strychnínu a zjedol päť vajec, ktoré zapil niekoľkými pohárikmi brandy. Prvý osudový športový prípad modernej doby bol z roku 1879, kde počas pretekov zomrel anglický cyklista Linton, dopovaný trimethylom. Okolo r. 1910 bol v móde kyslík, používaný anglickými a belgickými futbalistami. Množstvo dopingových afér bolo spojených s profesionálnym boxom. Látky používané v boxe boli strychnín s aromatizovaným amoniakovým likérom, brandy či koňak s prímesou medu. Do nosa bol boxerom aplikovaný efedrin a do tváre im bola vtieraná masť s kokaínom navodzujúca dočasné znecitlivenie. Na hrách XVII. Olympiády v Ríme zomrel dánsky cyklista. Podľa expertov bral silné dávky amfetamínu a derivátu kyseliny nikotínovej dávané vlastným trénerom. Smrť cyklistu Tonyho Simpsona na etape v Mont Ventoux po užití tabliet Sympaminu (amfetamínu) a Stenamínu (zmes benzedrinu a pervitínu) a úmrtie Dicka Howarda strieborného medailistu v behu na 400m v r. 1960 na predávkovanie heroínom, hlboko ovplyvnili názor verejnosti a pre všetkých by mali byť výstrahou. Žiaľ aj dnes sa dozvedáme o náhlych úmrtiach športovcov, ktoré môžu súvisieť z dopingom, či inými drogami.
Autori: Vladislav Polgár a Martin Pupiš
Foto zdroj: thinkstock
