Nízkobielkovinová diéta

Nízkobielkovinová diéta

V poslednej dobe sa čoraz častejšie z rôznych strán dozvedáme o nízkobielkovinovej diéte. Nie každý však vie, k akým účelom tento spôsob stravovania slúži, aké sú jeho zásady, pozitíva, negatíva a najmä komu je určený. Poďme sa teda bližšie pozrieť na koncepciu založenú na zníženom príjme bielkovín.

Koľko bielkovín potrebujeme

Pre lepší prehľad a porovnanie si na úvod uvedieme, aké množstvo bielkovín sa vo všeobecnosti odporúča prijať vo vyváženej výžive zdravého človeka. Ľudské telo vyžaduje v priemere 1,5 gramu bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti.

U aktívnych a najmä vrcholových športovcov je toto číslo zvyčajne o čosi vyššie, zruba do 3 gramov na kilogram hmotnosti. Prísun bielkovín je nevyhnutný nielen z hľadiska zachovania a budovania svalovej hmoty, ale aj z pohľadu udržania biochemických procesov zabezpečujúcich život organizmu.

Bielkoviny vo všeobecnosti sú dôležitým činiteľom napríklad pre plynulé fungovanie krvného obehu keďže hemoglobín, hlavná zložka krvi zabezpečujúca transfer kyslíka, je práve bielkovina. Ďalej sa bielkoviny podieľajú na veľkom množstve metabolických procesov, tvoria zložky hormonálnej sústavy a nemenej dôležité je ich zastúpenie ako stavebných častíc bunkových membrán.

Bez nevyhnutného množstva bielkovín teda nie je možné zachovať život. Tu prichádza na rad otázka, prečo teda znižovať počet bielkovín v strave, keď sú tak dôležité?

Kedy bielkoviny škodia

V určitých prípadoch nastáva v organizme stav, kedy je žiaduce príjem bielkovín znížiť. Medzi tieto prípady zaraďujeme najmä rôzne poškodenia funkcie obličiek, najmä v ich počiatočných a stredných fázach keďže ťažšie stavy sa dajú liečiť iba transplantačnou alebo dialyzačnou metódou a výrazné zníženie príjmu bielkovín slúži už iba ako pomocné opatrenie.

Negatívnemu vývoju chronických ochorení obličiek sa však dá účinne predchádzať práve prostredníctvom stravy. Nízkobielkovinová diéta predstavuje riešenie.

 

Čo je to nízkobielkovinová diéta

Stručne povedané, diéta spočíva v obmedzení príjmu bielkovín z bežných 1,5 až 3 gramov na 0,75 až 0,8 gramu bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti. Bielkoviny by mali predstavovať 7 až 9 percent celkového denného energetického príjmu. V zvyšnom príjme sú približne jednou tretinou zastúpené tuky a dvomi tretinami sacharidy.

Z hľadiska vhodnej skladby potravín sa odporúča konzumovať najmä zelenina, ovocie, sacharidy vo forme nízkobielkovinového pečiva a príloh (zemiaky, ryža, cestoviny), pričom mäso (uprednostňujeme chudé druhy mäsa) a mliečne výrobky sú povolené v obmedzenom množstve s prihliadnutím na obsah plnohodnotných bielkovín.

Za nevhodné potraviny sa považujú konzervované potraviny, údeniny, všeobecne potraviny s vysokým obsahom soli (keďže soľ je pri diéte povolená len vo veľmi obmedzenom množstve), vnútornosti a minerálne vody.

Podľa výskumu, ktorý uskutočnil Dr. Matthew Piper, pracovník Institute of Healthy Ageing at University College London, je kľúčovým faktorom pri plánovaní príjmu bielkovín obmedziť príjem jednej z dvadsiatich základných stavebných aminokyselín – methioninu.

Obmedziť samozrejme neznamená vylúčiť (keďže methionin patrí medzi esenciálne aminokyseliny, čiže organizmus ho nedokáže vytvoriť sám). Čiže nezáleží výlučne na obmedzení príjmu bielkovín ako takých, ale aj na zvážení príjmu jednotlivých typov aminokyselín.

Foto zdroj: thinkstock