Na nedostatok spánku trpí aspoň z času na čas prakticky každý z nás. Športovec, ktorý sa zúčastňuje aj určitých typov súťaží a pretekov, vie presne, o čom je reč. Niektorí napríklad pociťujú pred významným podujatím zvýšený stres. To im do určitej miery bráni v kvalitnejšom a dlhodobejšom spánku.
Netýka sa to však len súťažných a profesionálnych športovcov. Môžeme spomenúť aj študentov pripravujúci sa na náročnú skúšku, ponocujúcich ľudí (z rôznych dôvodov) alebo príliš skoro vstávajúcich ľudí (takisto z rôznych dôvodov).
Štúdia zameraná na spánok u športovcov
V štúdii prevedenej v Journal of Strength and Conditioning sa vedci zamerali na spánkový deficit a jeho vplyv na výkonnosť v prípade vyznávačov džuda.
Džudo, podobne ako mnohé iné bojové športy a umenia, kladie rozmanité požiadavky na fyzické schopnosti jednotlivca – zahrňujúc silu, dynamiku, flexibilitu, vytrvalosť alebo rýchly reakčný čas. Ak nedostatok spánku ovplyvní aspoň niektoré z nich, odrazí sa to na výkonnosti.
Výskumný tím využil v rámci testovania dvanástich džudistov niekoľko meraní: sila úchopu, izometrické držanie činky pri bicepsových zdvihoch, Wingate testy (anaeróbny test vykonávaný na cyklistickom ergometri, pomocou ktorého sa meria anaeróbna silová schopnosť, kapacita a svalová vytrvalosť; ide vlastne o bicyklovania na maximálny výkon proti určitému odporu počas vymedzeného času).
Merania boli vykonávané pred aj počas džudo zápasov, ktoré sledovaní jedinci absolvovali v dvoch časových obdobiach: ráno o 9:00 a poobede o 16:00.
Rozdielne fázy dňa sa použili preto, aby sa mohlo lepšie porovnať, v akom čase má spánkový deficit negatívnejšie dôsledky a či to majú športovci zohľadňovať, ak sa ich výkon má uskutočniť v skoršej alebo neskoršej časti dňa.
Čo sa týka samotného spánku, štúdia zahrnula 3 porovnávacie podmienky:
1.) normálny spánok v celkovej dĺžke 7,5 hodín
2.) spánkový deficit, ktorý bol vyvolaný tým, že jedinci spali len prvé cca 4 hodiny v porovnaní s klasickým spánkom (to znamená ak niekto bežne spí napríklad od 23:00 do 7:00, tak by spal od 23:00 len do 3:00)
3.) spánkový deficit, ktorý bol vyvolaný tým, že jedinci spali druhú polovicu (tiež cca 4 hodín) v porovnaní s klasickým spánkom (to znamená ak niekto bežne spí od 23:00 do 7:00, tak v tomto prípade by spal od 3.00 do 7:00)
Posledné dve možnosti znamenajú čiastočnú spánkovú depriváciu. Situáciu, kedy síce dochádza k určitému spánku, ale nie dostatočnému.
Výsledky
Jednotlivci bez spánkového deficitu mali celkovo o niečo lepšie výsledky v sile aj svalovej vytrvalosti v obidvoch časových termínoch (9:00 a 16:00; mierne lepšie výsledky mali poobede).
Potvrdilo sa tiež to, že jednotlivé výsledky meraní skupín so spánkovým deficitom boli na približne rovnakých úrovniach pred džudo zápasmi ako to bolo u skupiny s klasickým spánkom až po džudo zápasoch.
Čo z toho vyplýva?
Že podobný nedostatok spánku môže mať na výkonnostné parametre človeka zhruba taký negatívny efekt, ako absolvovanie náročnej fyzickej aktivity (v tomto prípade džudo zápas).
Zaujímavé bolo ešte vzájomné porovnanie dvoch skupín s nedostatkom spánku.
Ich výkony o 9:00 boli na približne rovnakých úrovniach. Značnejšie rozdiely sa ukázali pri testoch o 16:00. Ak spali džudisti 4 hodiny v prvej polovici noci a boli teda zobudení skôr, mali tu celkovo horšie výsledky v porovnaní s tými, ktorí spali 4 hodiny v druhej polovici noci.
Autori na základe toho dali do pozornosti skutočnosť, že čím v neskoršej fáze dňa má dôjsť k určitému športovému výkonu, tým výraznejší tu môže byť negatívny vplyv spánkového deficitu.
Súvisiaca štúdia:
Souissi N., et. al.: “Effects of Time-of-Day and Partial Sleep Deprivation on Short-Term Maximal Performances of Judo Competitors.” Journal of Strength and Conditioning Research, 27(9), 2013.
