Natiahnutý sval

Silový tréning obzvlášť u nepravidelných športovcov môže zapríčiniť poškodenie svalových vlákien. Obvykle sa tak stáva pri vykonávaní extrémne namáhavých cvikov, pri excentrických kontrakciách (predlžovanie svalu). Najčastejšie sa vyskytujú tieto nežiaduce javy:

Natiahnutý sval
  • Poškodenie šliach a úponov
  • Hromadenie vápnika v bunkách
  • Dlhodobé zníženie výkonnosti svalov a rozsahu pohybu

Poškodenie svalov pri excentrických kontrakciách je dočasné a napraviteľné. Dokonca v procese obnovy správneho fungovania svalu sa sval stáva pre ďalší tréning odolnejším.

Významnú rolu pri vzniku poškodenia zohráva tzv. mechanický stres. Mechanický stres, teda namáhanie svalových vlákien, sa prejavuje vo väčšej miere práve pri cvikoch, pri ktorých dochádza k naťahovaniu svalstva na rozdiel od cvikov, kde dochádza k ich skracovaniu.

Samotné poškodenie svalového tkaniva závisí od rýchlosti naťahovania svalu, doby trvania cviku a jeho vrcholnej sily.

Bolesť svalov sa prejaví najskôr 24 hodín po neprimeranej záťaži a na vrchole sa drží 2 až 3 nasledujúce dni. Bolesť po uplynutí troch dní začína mierne ustupovať, no úplne sa vytratí až približne po 8-10 dňoch. Až vtedy je sval opäť plne pripravený na obvyklú záťaž.

Poškodenie svalu spustí imunitné reakcie organizmu. Telo začne vo zvýšenej miere produkovať neutrofily a monocyty, ktoré dokážu vytvárať množstvo prostaglandínov usídľujúcich sa v nervových zakončeniach svalových vlákien, a tým znižujú bolesť.

Poškodenie svalov sa môže prejavovať tiež vznikom puchu alebo svrbením. Preťaženie a následné poškodenie svalov nemožno podceňovať. Napriek tomu, že sa tým naruší pravidelnosť tréningu, je potrebné dopriať postihnutému svalu dostatok oddychu a času na regeneráciu, čím sa predíde možnému chronického poškodeniu svalu v budúcnosti.

Foto zdroj: thinkstock