Hlavne tí kondiční a menej skúsení športovci zvyknú mať k tréningu nie úplne ideálny prístup. Častokrát si myslia, že pojmy viac a rýchlejšie znamenajú automaticky aj lepšie.
Podceňujú regeneráciu, prehliadajú iné aktivity a chýba im celková rovnováha. Nielen v rámci fyzických činností, ale čo je ešte podstatnejšie, chýba im rovnováha a jednota tela a mysle. Jedným z účinných nástrojov na dosiahnutie tejto vyváženosti môže byť aj meditácia.
Stresové hormóny a telesné príznaky navodzujúce organizmu boj alebo útek (ako napríklad krvný tlak, tep srdca) sa ukazujú byť na nižších hodnotách u jednotlivcov, ktorí sa pravidelne venujú určitým formám meditácie.
Navyše, v tomto je to podobné ako aj pri cvičení, kedy vaše svaly silnejú a rastú s pribúdajúcim tréningom. Pozitívne efekty meditácie s odstupom času a nadobudnutím lepšej praxe taktiež rastú. Jednotlivec sa tak môže naučiť obmedzovať pôsobenie stresu a odľahčiť činnosť orgánov, ktoré produkujú spomínané hormóny.
Menej stresu, lepšie psychické naladenie, posilnená regenerácia a zlepšené sústredenie
Kto by tieto prínosy nebral?
Pre športovcov by to znamenalo tiež efektívnejšie tréningy a lepšie výsledky. Ďalšie výhody, s ktorými je meditácia spájaná:
a) Kontrola kolísavosti tepovej frekvencie:
Blúdivý nerv (nervus vagus) je dôležitá cesta nervového systému, ktorá prenáša signály z rôznych častí organizmu. Jedna z jeho vetiev má na starosti znižovanie tepovej frekvencie.
Vieme, že mechanizmus jej pôsobenia je posilnený aj pomocou sústredeného meditatívneho dýchania. To do určitej miery vysvetľuje, prečo dokážu niektorí veľmi skúsení vyznávači meditácie pomerne efektívne kontrolovať tepovú frekvenciu prostredníctvom myslenia a dýchania.
b) Znižovanie hladín laktátu v krvi:
Funkcie sympatického nervového systému (uvádza telo do pohotovosti; pripravuje ho na útok, útek, námahu) sú počas meditácie utlmené. To znamená tiež to, že krvné cievy sú menej stiahnuté a prúdenie krvi je tým pádom voľnejšie. Tento efekt sa odzrkadľuje na dodávkach väčšieho množstvá kyslíku do svalov a rýchlejšiemu odplavovaniu laktátu z krvi. Meditácia teda neovplyvňuje len duševnú stránku, ale priamymi spôsobmi aj určité fyzikálne oblastí.
c) Posilnený imunitný systém
Niektoré z vedeckých podkladov uvádzajú, že pravidelný nácvik meditácie môže znižovať vznik bežných ochorení respiračného systému o približne 40-50%. Tento účinok je určite spojený s obmedzením vnímaného stresu. Ak k tomu pridáme ešte fyzické tréningy v rozumnom množstve a intenzite, ešte výraznejšie tým znížime riziko vzniku chorôb v porovnaní s neaktívnymi jedincami.
Meditovať je možné prakticky kdekoľvek
Pre mnohých je ideálne nájsť si miesto, ktoré je čisté, cítia sa tam pohodlne a ktoré ich oddeľuje od prípadných rušivých vonkajších vplyvov.
Najlepšie je venovať sa tomu pravidelne, ale čo sa týka presného času a typu meditácie, to je skutočne veľmi individuálne. Začiatočníci by si mali skúsiť niekoľko základných foriem a pokúsiť sa zistiť, čo im najviac vyhovuje. K popisu niektorých z nich sa môžeme dostať v samostatnom článku, pretože si to vyžaduje väčší priestor.
Naučiť sa spomaliť, nahliadnuť do samého seba, byť koncentrovanejší a vyrovnanejší
To všetko je možné dosiahnuť pomocou meditácie. Nie je to len pre spirituálne založených ľudí, mníchov alebo jogínov. Jej osvojenie dokáže pomôcť po mentálnej aj fyzickej stránke prakticky všetkým.
Foto zdroj: thinkstock