 |
Pôsobenie chladu na ľudský organizmus je známe už veľmi dávno. Avšak až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v Japonsku začali skúmať, čo vlastne extrémne nízke teploty spôsobujú v ľudskom organizme. Výsledky boli pozoruhodné a dali základ novej vede – kryoterapii. Pôsobenie chladu, ktorý dosahuje extrémne nízke hodnoty – mínus sto dvadsať až mínus stotridsať stupňov celzia je pozoruhodné. V organizme dochádza k zmenám, ktoré pre bežného človeka a zvlášť pre športovca majú veľmi pozitívny efekt. Dá sa zhrnúť v troch základných bodoch. Na chlad reaguje organizmus ako na stresový faktor a vylučuje látky ktoré majú organizmus uchrániť pre stresom. Predovšetkým sú to endorfíny-hormóny šťastia, ktoré sú mnohonásobne účinnejšie ako morfium a majú za úlohu eufóriu ktorá dokáže nevnímať extrémne nízku teplotu ako nepriaznivý faktor pôsobiaci na ľudský organizmus. V ďalšej etape sú to kotikoidy, rastový hormón a pre športovcov veľmi dôležitý hormón – testosterón . Pôsobením chladu ďalej dochádza k pozoruhodnému efektu, ktorý možno prirovnať k efektu, keď prázdnu uzavretú plastovú fľašu z teploty plus dvadsať stupňov dáme do prostredia kde je mínusová teplota: taký istý efekt „zmenšenia“ objemu fľaše sa deje aj z bunkou organizmu. Týmto stiahnutím jednotlivých buniek dochádza k vytlačeniu vnútro bunečnej tekutiny ktorá za normálnych okolností v bunke ostáva do lymfatického a krvného obehu, a tým aj k odstráneniu škodlivín v zmysle voľných radikálov, kyseliny mliečnej, urey, ktoré pôsobia na bunku toxicky a spôsobujú „zakyslenie“ organizmu, ktoré športovec pociťuje ako svalovú bolesť po záťaži. Následná fyzická záťaž ktorá nasleduje po pobyte v kryokomore má za následok opačný efekt. Po l5 minútovej záťaži dochádza k výraznému prekrveniu tkanív ktoré v štvrtej minúte záťaže dosahuje až štvornásobok bežného prekrvenia. Dochádza k výraznému zvýšeniu prívodu kyslíka do buniek svalov čo vyvoláva zníženie koncentrácie škodlivých látok, ktoré ešte neboli z buniek vyplavené. Zvýšený krvný prietok v svaloch sa dá veľmi výrazne využiť – pri správnom pitnom režime, mineralizácii a vitaminizácii organizmu, prísunom energetických látok sa veľmi výrazne zvyšuje energetický potenciál buniek a tým a celého organizmu. Toto je veľmi výrazný efekt ktorý sa dá využiť pri biochemickej regenerácii organizmu a následne jeho „energetickým nabitím“. Celkove sa dá pozitívny efekt kryoterapie vo vrcholovom športe zhrnúť do nasledovných bodov:
- Výrazné urýchlenie biochemickej regenerácie športovca.
- Výrazná pomoc pri rozvoji vytrvalosti a sily v tréningovom procese.
- Urýchlenie pozáťažovej regenerácie aj počas tréningu aj v období pretekárskom.
- Prevencia pred preťažením jednotlivých zaťažovaných systémov a orgánov.
- Výrazné urýchlenie liečenia po úrazových stavov mäkkých tkanív a svalov (napr. v kombinácii s Wobenzýmom dochádza k výrazne urýchlenému rozpusteniu a vstrebaniu krvných výronov bez vytvorenia menejcennej jazvy v svale).
- Výrazná pomoc pri liečbe bolestivých stavov pohybového aparátu (endorfíny a znížená vodivosť nervov signalizujúcich bolesť). Z tohoto všetkého vyplýva, že kryoterapia zohráva v procese regenerácie organizmu, v liečbe poúrazových stavov pohybového aparátu výraznú úlohu a vo vrcholovom športe sa stáva sa neoddeliteľnou súčasťou tréningového procesu. V tomto obore bol doteraz svet pred nami, avšak otvorením kryokomory napr. aj v Banskej Bystrici a odbornou pomocou ľudí, ktorí v tomto odbore medicíny pracujú už niekoľko pár rokov sa nám podarilo sa svetu pomerne dosť priblížiť.
Pozitívne účinky kryokomory už vyskúšalo na svojom tele či v zahraničí, alebo na Slovensku množstvo vrcholových športovcov. Skúsenosti zo slovenských športovcov s liečbou chladom majú športovci: hokejisti Handzuš, Orság, Zedník, futbalisti Greško, Jakubko, biatlonisti Hurajt, Murínová, bratia Matiaškovci, Novák, Kazár, skokan na lyžiach Mesík, lyžiari Bátory, Bajčičák, atléti- chodci Korčok, Bátovský, Tóth, oštepár Bokor, kladivárka Danišová, džudisti Palkovácz, Minárik, Matušek a mnohí iní športovci, ktorí absolvovali regeneračné pobyty v kryokomore a sami pocítili pozitívny efekt ktorý komora prináša v regenerácii po záťaži ale aj pred výkonom.
Foto zdroj: thinkstock
