Krvný doping – erythrocythemia bol po prvý krát vyskúšaný už roku 1972. Predstavuje eventuálnu možnosť zvýšenia prenosu kyslíku a tým aj športového výkonu. Potreba lepšej zásoby kyslíkom takouto formou nachádza svoje využitie predovšetkým v náročných vytrvalostných aktivitách. Sem spadajú športy ako je beh na lyžiach, triatlon, plávanie, vytrvalostné behy a pod. A o čo vlastne pri tejto zakázanej forme podpory športovca ide? Jedná sa o intravenóznu procedúru, pri ktorej je športovcovi odobratá krv. Princíp vychádza zo zistenia, že vytrvalostný výkon je vo veľkej miere závislý od množstva červených krviniek v krvi. Čím ich má organizmus viacej, tým ľahšie a účinnejšie dochádza k výmene dýchacích plynov. Dlhý čas pred avizovaným závodom (asi 6 týždňov) je športovcovi postupne odobratá krv – 1 až 4 odbery po 450ml. Odobratá krv je okamžite odstredená a zložky plazmy (tekutá zložka krvi) sú čo najskôr vrátené späť do organizmu. Oddelené červené krvinky sa však do organizmu späť nevracajú a sú zmrazené. Športovec pokračuje v tréningu aj napriek vzniknutému deficitu, ktorý sa do začiatku preteku úplne stratí. Zamrazené zložky športovcovej krvi sú do teľa vrátené len asi 1 až 7 dní pred vytrvalostným závodom. Ich prijatím dôjde k rapídnemu zvýšeniu počtu červených krviniek a tým aj potenciálu pre dosiahnutie lepšieho výkonu. Pokiaľ sa všetko vykoná správne, zvýši sa počet červených krviniek až o 20%.
Problémy a riziká spojené s krvným dopingom: Telo športovca môže na krvný doping reagovať veľmi individuálne. Môže sa stať, že výsledok bude úplne opačný ako bol zámer a dôjde k zhoršeniu výkonnosti. Rapídny nárast červených krviniek v krvi tiež môže zvýšiť viskozitu krvi (zahustenie, vnútorné trenie), znížiť výkonnosť srdcového svalu a znížiť rýchlosť prúdenia krvi. Vplyvom týchto faktorov môže dôjsť k zníženiu aeróbnej kapacity, ktorú možno považovať za hlavný ukazovateľ vytrvalostných schopností športovca. To, že krv má istú hustotu má svoje opodstatnenie. Srdce nebolo od prírody stavané na pumpovanie tak hustej krvi a z tohto dôvodu môže dôjsť k množstvu komplikácií. Okrem priamych dôsledkov sa transfúzia spája aj s rizikom nakazenia chorobou ako je AIDS, hepatitída, malária a pod. Ako vidno, riziká sú značné a zlepšenie výkonu neisté. Hoci je krvný doping jednoznačne zakázaný, jeho dokazovanie je náročné. Ak sa tento fakt spojí s vidinou pravdepodobne lepších výkonov, športových úspechov a výhodami z toho plynúcich, ľahko dôjde k vyváženiu, alebo úplnému zatieneniu všetkých rizík.
Problém odhaľovania krvného dopingu je zrejme úzko spojený s nedostatkami, ktoré testovanie zo vzoriek moču so sebou prináša (to platí aj pre mnohé iné zakázané látky). Prakticky jediným ukazovateľom toho, že športovec takto dopoval, je zvýšená hladina vlastných červených krviniek. Najlepším spôsobom ako to dokázať, sú krvné testy. To je však v súčasnosti považované za zásah do tela a preto sú vo väčšine prípadov neprípustné. O tom či sa v športe naplno krvné testy presadia ukáže asi až čas a zistenie, či chceme vidieť lepšie výkony, alebo dopingovo „čistejších“ športovcov.
Zdroje: http://is.tc.cc.tx.us/~mstorey/beckham.html http://www.gen.umn.edu/faculty_staff/jensen/1135/example_student_projects/ Sum2000/Blood_doping/DOPING.htm#home http://tiger.towson.edu/users/smolin1/ http://academic.evergreen.edu/curricular/scienceofsport/bloodoping.htm
Foto zdroj: thinkstock
