Príspevok športovej lekárky na tému problematiky užívania výživových doplnkov pre športovcov.
Odpovedať na otázku z nadpisu je dôležité aj zložité. Kvalita výkonu je závislá od fyzickej dispozície športovca, úrovne jeho trénovanosti, regenerácie, kvalite výživy, kumulácie energetických zdrojov a psychickej odolnosti.
V priebehu roka každý športovec prechádza niekoľkými fázami rôzneho zaťaženia v prípravnom a závodnom období . V dennom režime nás predovšetkým zaujíma fyziologický mechanizmus adaptácie organizmu na zaťaženie a následná regenerácia. Ďalšie zaťaženie by malo byť vo vhodnom čase . Vo fáze intenzívneho zaťaženia často skracujeme čas regenerácie, alebo ho nahradzujeme aktívnym odpočinkom. To je však nevhodné a často málo účinné.
K únave vedú štyri základné mechanizmy:
- vyčerpanie energetických zásob, vrátane nedostatku kyslíka
- kumulácia niektorých metabolitov látkovej výmeny v zaťaženej svalovej bunke
- fyzikálno-chemické zmeny ako acidóza (zakyselenie), dehydratácia, zmeny koncentrácie iontov
- zmeny regulačných a koordinačných mechanizmov vrátane porúch nervosvalového prenosu a pod.
Z objektívne merateľných parametrov únavu sprevádzajú:
- vyčerpanie svalového glykogénu
- poruchy acidobázickej rovnováhy
- zvýšenie hladiny laktátu, pyruvátu a úrey
- presun vody medzi krvným riečišťom a svalovinou
- presuny iontov Na,Cl,K,Ca,Mg
- zníženie aktivity enzýmových systémov
- zmeny v červenom a bielom krvnom obraze
- zmeny vo vylučovaní niektorých hormónov
Výzmaným mechanizmom únavy je útlm CNS (centrálny nervový systém), keď dochádza k zhoršeniu nervovej koordinácie, k zníženiu pohotovosti a k predĺženiu reakčného času.
V psychickej oblasti dochádza k podráždeniu až agresivite, alebo naopak k apatii.
Pri športových činnostiach submaximálnej intenzity záleží hlavne na spotrebe kyslíka. Odolnosť voči únave je daná výkonnosťou kardiorespiračnej sústavy. Je tu určitá závislosť medzi aeróbnou kapacitou a rýchlosťou zotavenia po fyzickej záťaži, medzi lepšie a horšie trénovanými športovcami. Čím vyššia je aeróbna výkonnosť, tým je zotavovanie rýchlejšie. Regeneráciu kardiorespiračnej sústavy a niektorých metabolických funkcii dosiahneme do 60.tich minút.
Oveľa zložitejšia je regenerácia CNS, regenerácia vlastnej svalovej bunky, jej povrchu a vnútra – doplnenie svalového glykogénu, obnova aktivity enzýmového systému, ako i šliach ich úponov a samotných kostí. Táto časť si vyžaduje obdobie 12 až 48 hodín i dlhšie.
Realizácia kvalitnej prípravy i špičkových výkonov je závislá na kvalite výživy a doplnkov výživy. Výživa športovca je však vysoko individuálna. Musí zodpovedať objemu vykonanej fyzickej náročnosti, druhu športu a jedincovi.
Energetická potreba v čase regenerácie je daná energetickou spotrebou počas zaťaženia.
Klinické vyšetrenie a hodnotenie nutričného stavu závisí od:
- antropometrického vyšetrenia
- biochemických a hematologických parametrov
- a telesného zloženia
K posúdeniu telesnej hmotnosti používame rôzne indexy. V športe často optimálna hmotnosť nieje ideálnou, i tento fakt treba zohľadniť. Optimálnu telesnú hmotnosť obvykle určujeme vzorcom: OBW=H-100(/H-152/x0,2 pre mužov OBW= H-100(/H-152/x0,4 pre ženy.
Stav výživy nešportujúcej populácie je daný výživovými zvyklosťami, kvalitou konzumných potravín, prípadne genetickými dispozíciami a je značne vzdialený od ideálu.
Je všeobecne známe, že fyzicky a psychicky preťažený organizmus je oveľa náchylnejší k zlyhaniu. Oveľa väčšie je riziko rôznych poškodení z preťaženia, ale aj citlivejší k infekciám.
Ak rešpektujeme najnovšie poznatky športovej fyziológie, uvedomujeme si potrebu kvalitnej výživy a výživových doplnkov.
Aký je rozdiel medzi volne predajným doplnkom výživy a farmakom?
- V prvom rade doplnok výživy dostal atest Antidopingovej komisie, teda nehrozí riziko pozitívneho testu na doping
- Použitie nie je spojené s rizikom vedľajších účinkov
- Teoreticky neexistuje riziko návyku
- Je vylúčené toxické poškodenie
Foto zdroj: thinkstock
