Pravdivosť všeobecne známeho výroku – jedno jablko denne odoženie doktora – čoraz častejšie potvrdzujú rôzne výskumy. Pre nás obyčajné jablko, ktoré máme takmer denne pred sebou. Napriek tomu si ho ceníme možno menej ako iné, exotické druhy ovocia.
Tento šťavnatý plod však v sebe skrýva možnosti, ktoré sa stále rozširujú a ponúkajú riešenie na mnohé otázky týkajúce sa nášho zdravia. Známe fakty o jablku sú napríklad tie, ktoré hovoria o jeho schopnosti znižovať činnosť zápalových faktorov v tele, či o obsahu vlákniny pektín a polyfenolov, ktoré posilňujú imunitu a zlepšujú metabolizmus.
Jeden z najnovších výskumov, ktorý odhaľuje výhody „zakázaného ovocia“ bol zameraný na ženy počas menopauzy. Výskum prezentovaný na aprílovej konferencii Experimental Biology 2011 vo Washingtone, priniesol pozoruhodné výsledky. Najväčším prekvapením bolo zistenie, že konzumácia jedného jablka denne znižuje hladinu zlého LDL cholesterolu a zároveň mierne zvyšuje hladinu prospešného HDL cholesterolu.
Experiment sa uskutočnil na vzorke 160 žien vo veku 45-65 rokov a trval jeden rok. Ženy boli rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina prijímala denne 75g sušených jabĺk a druhá skupina také isté množstvo sušených sliviek. Vzorky krvi boli odoberané po 3, 6 a 12 mesiacoch. Výskum po polroku preukázal okrem 23 percentného zníženia hladiny LDL cholesterolu u skupiny prijímajúcej jablká aj zníženie váhy pozorovaných žien v priemere o 3,3 libry.
Berúc do úvahy fakt, že 75g sušených jabĺk znamená denne zvýšený kalorický príjem približne o 240 kcal, je váhový úbytok pozoruhodný. Vedci pripisujú tento jav prítomnosti jablčného pektínu, ktorý priaznivo pôsobí na trávenie a metabolizmus tukov.
Mnoho ľudí robí chybu v tom, že z jabĺk pred konzumáciou odstraňujú šupku. V nej sa totiž ukrýva rozsiahle množstvo látok, ktoré pôsobia na prevenciu ale aj liečbu niektorých ochorení. Chemicky neošetrená (prípade dobre umytá) šupka z jedného jablka pokryje až 75 percent dennej potreby vlákniny u človeka. Okrem toho bola vedecky preukázaná jej spojitosť s prevenciou rakoviny. Vedci izolovali z jablčnej šupky skupinu triterpenoidov – látok, ktoré majú významné antikarcinogénne, protizápalové a antivírusové účinky.
Jablká patria medzi najdostupnejšie, najlacnejšie a najpoužívanejšie druhy ovocia. Často čítame o pozitívnych účinkoch avokáda, ananásu, manga a podobných zahraničných druhoch. Jablko má u nás však jednu veľkú výhodu oproti exotickému ovociu – práve v tom, že sa pestuje na našom území a preto jeho kvalita neutrpí také straty pri prevoze ako pri dovážaných druhoch ovocia. Ideálne je, ak máme domáce jablká, prípadne plody zo známych a overených zdrojov – tu je minimálne riziko chemického znehodnotenia alebo nesprávneho zberu či skladovania.
Jablká sa pestujú v širokej škále odrôd a konzumujú vo forme čerstvej alebo ako kompót, pyré, v dezertoch, šalátoch ale i mäsových jedlách. Mnohé odrody sú dlhodobo skladovateľné a preto si ich aj v zime môžeme dopriať nielen v sušenej či konzervovanej forme, ale aj čerstvé. Ak teda nemáte alergiu na tieto zázračné plody, nezabúdajte na ne len preto lebo sú to „obyčajné jablká“.
Foto zdroj: thinkstock
