Posilňujete? Zaujímavá štúdia dopadov krátkodobého hladovania keď sa posilňuje. Výskum sa uskutočnil počas mesiaca ramadán na moslimských športovcoch, kedy mohli prijímať potravu a tekutiny len po západe slnka.
Existuje veľké percento ľudí mysliacich si to, že športovci rôzneho zamerania a zdravo sa stravujúci jednotlivci musia jesť každé 3-4 hodiny patrične veľké porcie. Niekedy sa u nich dokonca objavuje akýsi chorobný strach z toho, že ak tak neurobia, automaticky to bude znamenať katabolizmus alebo spomalenie metabolizmu.
Veľakrát to však napokon dopadne tak, že si viac škodia ako pomáhajú. Ich inzulínové hladiny sú pričasto a dlhodobo na vyšších úrovniach, čím je ohrozený zdravotný stav aj výkonnostný progres.
Lepšia efektivita pre kondičné športy
Je pochopiteľné, že ak človek prvýkrát narazí na princíp prerušovaného hladovania, má v tom viacero nejasnosti a prevláda u neho skôr skeptický postoj. No keď sa do tejto problematiky dostane o čosi hlbšie a uvidí aj výsledky vedeckých výskumov, jeho pohľad na daný problém sa môže rýchlo meniť. Stravovanie spôsobom krátkodobého hladovania môže byť dobre využiteľné v prípade kondičných, ale aj profesionálnych športovcov. Záleží to od individuálnych potrieb a konkrétnej aplikácie.
Ak sa posilňuje a krátkodobo hladuje
Ak patríte do skupiny pravidelne posilňujúcich ľudí, nasledujúca štúdia uverejnená v International Society of Sports Nutrition vás bude zaujímať. Vedci sa v nej zamerali na pozorovanie skladby tela u moslimských kulturistov počas obdobia ramadánu.
Objemový tréning a diéta počas ramadánu
Nešlo o profesionálnych bodybuilderov, ale o kondičných cvičencov využívajúcich kulturistické typy tréningov 3krát týždenne. Ak sa pýtate , prečo si vybrali práve moslimov a ramadán, odpoveď je jednoduchá.
Ramadán je pôstnym mesiacom, počas ktorého moslimovia jedia a pijú jedine pred východom slnka a po jeho západe. Je to teda dosť podobné rôznym formám prerušovaného hladovania.
Sledovaný okruh ľudí bol rozdelený do dvoch skupín:
1.) tí, ktorí cvičili poobede počas pôstnej fázy;
2.) tí, ktorí cvičili v neskorých večerných hodinách (teda počas fázy, kedy už dochádzalo k príjmu stravy).
Zúčastnení jedinci mali počas testovacieho obdobia pokračovať vo svojom bežnom tréningovom programe. Zistilo sa, že pracovný tréningový objem zostal v rámci obidvoch skupín rovnaký a nemenil sa ani ich denný kalorický príjem (v porovnaní s bežným mesiacom mimo pôstu).
Rozloženie jedál bolo samozrejme iné. Strava sa prijímala vo väčších porciách vo večerných hodinách. Touto kompenzáciou však zostalo zachované celkové množstvo príjmu bielkovín, sacharidov a tukov.
V čom bol rozdiel?
Rozdielom, ku ktorým došlo počas tohto prerušovaného hladovania, bolo zlepšené využívanie tukov vo forme energie a určité známky dehydratácie.
Samotná dehydratácia môže predstavovať problém počas prísnejších foriem pôstu (ako je aj ramadán), no pri klasických formách diét s prerušovaným hladovaním táto komplikácia odpadá (nie sú tu obmedzenia v prípade príjmu vody).
Štúdia ďalej preukázala to, že čas vykonávania tréningových jednotiek nemal žiaden vplyv na budovanie svalovej hmoty a percento uloženého tuku.
Nezáležalo na tom, či bol tréning vykonávaný v štádiu pôstu alebo vo fáze príjmu potravy.
Vedecký tím zdôraznil, že tomu tak bolo aj preto, lebo anabolická odozva po období s hladovaním je väčšia ako v bežnom prípade. Čiže aj keď jednotlivec po ukončení tréningu neprijímal ešte určitý čas žiadnu potravu, vďaka posilneným anabolickým procesom v neskoršej časti dňa sa mu podarilo dostať na približne rovnakú úroveň ako v tých prípadoch, kedy sa v okolí tréningu prijímala strava.
Či sú štyri týždne (obdobie trvania štúdie) krátkym alebo dostatočne dlhým časovým úsekom, o tom by sa dalo ďalej polemizovať. No záver tohto výskumu je veľmi zaujímavý a netýka sa len klasického posilňovania, ale aj širšieho okruhu jedincov hľadajúcich čistý nárast svalovej hmoty a sily.
Súvisiaca štúdia:
Trabelsi K., Stannard S. R., et. al.: “Effect of fed- versus fasted state resistance training during Ramadan on body composition and selected metabolic parameters in bodybuilders.” Journal of the International Society of Sports Nutrition 2013, 10:23
Foto zdroj: thinkstock