Prečo sa iným darí a mne nie? Prečo sa usmievajú a vyzerajú šťastní, kým ja nemám ráno ani chuť vstať z postele?
Prečo ja? Prečo mám také pochmúrne dni? Prečo mi nič nevychádza? My samy sme si strojcom nášho šťastia. Každé rozhodnutie, ktoré urobíme si berieme so sebou do konca života.
Existuje dôvod, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú
Niektorí ľudia zbytočne hľadajú celé roky dôvody, pre ktoré si museli prežiť určité bolestivé udalosti vo svojom živote. V prípade, že tieto dôvody nevedia nájsť, ich život zahalí akási hmla. Nedokážu prestať myslieť na to, čo sa im stalo a nedokážu ani začať žiť odznova. Aj keď sa nám z času na čas dejú bolestivé udalosti, sú tiež nevyhnutné pre náš osobný rast. Nie je to trest za to, čo sme urobili. Nemôžeme to tak brať…
Nebojme sa zmeny
Ak nie sme spokojní s našim životom, treba niečo zmeniť. Bojíme sa zmeny, pretože sa sústreďujeme na to, čoho sa musíme vzdať namiesto toho, čo môžeme získať. Skúsme si vziať papier a písať si doradu veci, ktoré nám každý deň berú osobnú silu a čo sme ochotní pre to urobiť.
Nie čakať na správny moment, lebo ten nikdy nepríde. Správny moment je práve teraz. Ako príklad použijem úryvok z knihy Nikto nepríde – Peter Bero:
„Sme bábätká a vieme, že stačí malý náznak a každý v okolí nám pribehne na pomoc. Sme deti a rýchlo sa naučíme, že stačí trošku plaču aby nám ktokoľvek pomohol. Máme vek na pubertu, ba aj viac, ale prinajmenšom rodičia sú vždy pripravení prísť a pomôcť nám s riešením našich problémov. Roky pribúdajú a my máme stále kdesi v podvedomí presvedčenie, že ak sa ocitneme v ťažkostiach, niekto by mal prísť a pomôcť nám. Veci okolo nás nefungujú ako by mali – niekto by mal prísť a vyriešiť to. Nie sme spokojní so svojim platom – mal by prísť niekto kto nám ho zvýši. Nepáči sa nám minister – niekto by mal prísť a vymeniť ho. Realita je však iná. Nikto nepríde. Čím skôr to pochopíme, tým skôr budeme mať život vo vlastných rukách. Iba my sami môžeme a máme meniť veci v našom živote, my sami môžeme rozhodovať o zmenách v našom okolí. Ale musíme tomu veriť a začať. Najlepšie hneď. Lebo verte mi – nikto nepríde.“
Žime v prítomnosti
My ľudia sme zvláštne bytosti. Stále sa za niečím naháňame v snahe byť každý dňom lepší, čo nás často ubíja. Naháňame sa za peniazmi, za ktoré si kupujeme drahé veci, ktoré vlastne ani nepotrebujeme. Naháňame sa namiesto toho, aby sme žili. Užívali si moment, ktorý trvá práve teraz. Žiť pre prítomnosť, prítomný okamih, ktorý máme pred sebou v plnej kráse, ale málokto ho vidí. Vidí ho len ten, kto ho vidieť chce a kto ho vie precítiť. Zabúdame žiť. Zabúdame žiť pre seba, jeden pre druhého a nič iné nie je dôležitejšie.
Buďme šťastní
Prežívame z dňa na deň, do postele si líhame vyčerpaní po ťažkom dni, no stále sme nešťastní. Šťastie sa kúpiť nedá, šťastie pochádza z nášho vnútra.
Ak ste nešťastný vo vnútri, nepomôže vám ani drahá dovolenka a ani nič, čo si kúpite. To sú chvíľkové záležitosti. Každý z nás si musí uvedomiť, čo konkrétne nám dáva osobnú silu, pocit šťastia. To nám pomôže prekonať všetky naše problémy, ako aj zdravotné a postupne sa vyliečiť. Áno, dokážeme to aj samy.
Naučte sa na chvíľu zastaviť
Vychutnať si chvíľu, v ktorej sa práve nachádzate. Naučte sa nájsť cestu k vám samým. Pocítiť pokoj, lásku, slobodu a byť šťastný.
A pamätajte, najkrajšie veci v živote sú zadarmo. Nič nie je také zlé, aby vám to vzalo úsmev z vašich pier. Preto ak uvidíte niekoho bez úsmevu, darujte mu ten váš. Pekný deň. :)
Foto zdroj – fotoarchív autorky
