Okolo nás je množstvo užitočných vecí, ktoré nám uľahčujú fyzickú prácu. Za symbol dnešnej spoločnosti spomeňme auto. Vďaka nemu stihneme viac vecí vybaviť a pohodlne sa zaviesť kam chceme. Okrem toho že nám šetrí čas, šetrí aj množstvo krokov, ktoré by sme inač vykonali.
Rovnako možno nazerať aj na výťah. Kto chodí po schodoch, má lepšiu kondíciu a vyšší energetický výdaj. Ak si život zľahčujeme priveľa, tučnieme a fyzicky upadáme.
Čo je to digitálna demencia?
Dá sa upadať fyzicky, dá sa upadať aj mentálne. Okolo nás je množstvo vecičiek, ktoré napomáhajú riešiť situácie, pri ktorých by sme inač museli zapojiť rozum. Počítač, mobil, tablet, sú tie najznámejšie z nich. Stretávame sa s nimi denne. Väčšinou obsah len konzumujeme a premýšľame nad ním len veľmi povrchne.
Pojem digitálna demencia sa objavil po prvý krát v Južnej Kórei, kde je vedenie k elektronickým zariadeniam systematické už od detstva. Ja som sa s týmto pojmom stretol vďaka knihe Digitálna demencia od Manfreda Spitzera. Odporúčam.
Ako sa robili ťaháky kedysi a teraz
Nech je aplikácia na PC alebo smartfóne akokoľvek dobrá, ručné písanie poznámok má stále niečo do seba.
Keď sa niekto učil na skúšku a nebol si vedomosťami istý, napísal si ťahák. Aby nemal na drobnom papieriku nepotrebné veci, musel si látku preštudovať a spoznámkovať na ťahák. Vďaka tomu sa učivo nepriamo naučil. Je možné, že už ťahák napokon ani nepotreboval.
Dnes sa to robí inač. Ctrl+C a Ctrl+V. Tlač. Študent sa nič nenaučí. Podobne žiaľ pristupujeme aj k vedomostiam z elektronických médii ako je internet.
Google, alebo keď sa spolieham na iných, nič sa nenaučím
Internet a možnosť za pár sekúnd dohľadať informácie a odpovede je úžasná vec. Množstvo stránok napríklad o zdraví, tréningu, cvikoch. Veľmi ľahko „vygúglim“, čo som chcel vedieť.
Prezeraniu stránok sa často hovorí aj surfovanie. Je to žiaľ presné. Väčšina návštevníkov len surfuje po povrchu vlny. Neponorí sa do hĺbky obsahu. Článok len preskenuje očami. Sem tam sa oči o niečo zachytia. No o chvíľu už čitateľ surfuje na inej vlne. T.j. inom článku a inej webovej stránke.
Prijímam množstvo informácii, avšak veľmi povrchne. Nie je snaha im porozumieť a vzájomne ich dávať do súvislosti. Najokatejší príklad z našej stránky je článok Sacharidové vlny. Bol písaný zrozumiteľne a stal sa veľmi úspešným. Obsahoval „blbuvzdorný“ jedálniček pre konkrétnu hmotnosť. Článok mal veľkú „čítanosť“. Pod ním sa však objavila záplava komentárov ako:
Ahoj,
mám 60kg a 164cm. Prosím o zostavenie jedálnička.
Čitateľka sa ani nepokúsila text preštudovať a popremýšľať. Premietnuť príklad na seba, svoju hmotnosť a svoje potreby. Rýchlejšie je napísať komentár a žiadať o radu iných. Takýchto príspevkov, žiaľ, prišli stovky.
Nie je náhoda, že sú populárne články a knihy o diétach. Podobne sú na tom tréningové plány. V oboch prípadoch je to skratka.
„Daj mi jedálniček.“ Nemusím nad tým premýšľať. Len to dodržím a vyriešim svoj problém.
Nevyriešim. Riešením by bolo preniknúť do podstaty problému. Naučiť sa energetické hodnoty potravín a začať premýšľať nad tým čo vlastne jem a súvislosťami. To sa však stáva v menšine prípadov.
Ak je niečo na google, prečo by som si to mal pamätať?
Je to logické. Nepotrebujem si nič pamätať a učiť sa. Stačí vedieť kde to zase nájdem.
Ak ide študent na skúšku, je nadrvený vedomosťami. Úspešne ju absolvuje a hlava sa vyčistí. Dva dni po skúške si už na veľa vecí nespomenie. Tento efekt selektívneho zabúdania je bežný a normálny. Dokončené úlohy si pamätáme menej ako tie otvorené. Podobne pracujeme aj keď googlime.
Niečo neviem. V hlave sa objaví slovo ako google alebo internet. Nájdem informáciu, čo som hľadal. Môžem si odfajknuť úlohu. Načo by som si to ukladal do hlavy, keď viem, že to na internete znova nájdem?
Je úplne jedno, či hľadám informácie o športe, tréningu, cvikoch, výžive alebo z inej oblasti. Ak takto pracujem s informáciami, pre spájanie faktov a hlbšiu analýzu ostáva v hlave uložených menej vedomostí. Ostávam len na povrchu „vlny“.
Ako sa písali články kedysi a dnes
Keď som v 2002 založil Športujeme.sk, články sa písali podobne ako knihy. Nadpis a dlhé jednoliate odstavce. Toto obdobie sa označuje aj ako internetový pravek. Špecializovaných stránok bolo málo. Ak čitateľ konečne našiel článok na tému ktorú hľadal, odpojil vytáčací modem. Text prečítal od začiatku až do konca. Informácie boli vzácne.
Ako je to dnes?
Všimnite si tento článok. Aby bol text čítaný, musí byť členitý. Krátke vety a krátke odstavce sú veľmi dôležité. Musí mať množstvo podnadpisov. Len tak sa zvýši šanca, že článok návštevník už po pár sekundách nezavrie.
Tvorcovia obsahu na internete už dobre vedia, že články sa nečítajú. Obsah sa len skenuje očami. Len ak niečo doslova udrie do očí, surfer sa začíta. Ale len na chvíľu. O minútu už skenuje text na inej stránke. Uznajte. Takto vstrebávané informácie majú malú šancu pomôcť.
Multitasking
Keď idem do nákupného centra, fascinuje ma, ako sa ľudia vrhajú do otáčacích dverí. A ako sú v zápätí frustrovaní z toho, že ich už nestihli. Musia čakať 2 sekundy na tie ďalšie.
Žijeme v prostredí, kedy máme vnútorný pocit že nestíhame. Aj v čase voľna musíme všetko robiť rýchlo. Najlepšie niekoľko vecí naraz. Sme netrpezliví. Možností je veľa a stále nám niečo uniká. Do toho prichádzajú SMSky, maily, notifikácie z aplikácii a správy zo sociálnych sieti. Elektronické zariadenia sa neustále snažia upútať našu pozornosť. Takto rozstrúsená, nepokojná myseľ nemá focus len na jednu jedinú vec. Preto digitálne informácie vstrebávame tak povrchne.
Čo s tým? Ako sa naučiť opäť sústrediť?
Ak ste spokojný, je všetko ok. Nič netreba meniť. Pre tých, ktorým to nevyhovuje, tu je pár tipov ako si vyčistiť myseľ:
- Obmedzte vysedávanie na sociálnych sieťach.
- Vypnite všetky notifikácie.
- K mailu pristupujte len keď naozaj potrebujete vybavovať poštu. Nie priebežne, zo zvedavosti.
- Keď internet v mobile nepotrebujete, vypnite dátový režim. Budete môcť po meste kráčať z hlavou vzpriamenou a myseľ si oddýchne.
- Vyberte si kvalitné zdroje. Nesurfujte. Ale čítajte. Pri priveľa stránkach nastáva paradox voľby. Podobne ako pri nákupe. Ak mám na výber medzi troma výrobkami, vyberiem si. Čo ale ak bude na výber z 30 druhov? Nič nekúpim.
- Majte na veci svoj vlastný názor a neustále ho konfrontujte s novými informáciami.
- Keď niečo pokladáte v samoštúdiu na internet za dôležité, spoznámkujte si to perom na papier. Nevyťukávajte do klávesnice. Netlačte. Je to podobné, ako s ťahákovým príkladom hore. ;)
Ilustrácia č.1: Ľubica Balentová
Foto zdroj: thinkstock
